Parita kúpnej sily
Z Wikipédie
Parita kúpnej sily (PKS, po angl. „purchasing power parity“ - PPP) je:
- a) v širšom zmysle: rovnakosť kúpnej sily
- b) v užšom zmysle: (teoretický) výmenný kurz mien dvoch štátov definovaný ako rovný pomeru vnútorných kúpnych síl daných štátov, teda rovný pomeru cenových hladín daných štátov
Pojem sa v praxi používa predovšetkým v druhom zmysle.
Obsah |
[upraviť] Vzorce
Symboly:
- A, B sú štáty
- 1,2 atď. sú jednotlivé druhy tovarov/služieb
- p = cena
- q = množstvo
- HNP = hrubý národný produkt
- qX1 + qX2... = kôš tovarov a služieb krajiny X
[upraviť] PKS
Príslušné vzorce znejú:
PKS = (pA1. qB1 + pA2. qB2+…) / (pB1. qB1 + pB2. qB2+…) = HNPA v množstvách prevzatých z krajiny B / HNPB
alebo
PKS = (pA1. qA1 + pA2. qA2+…) / (pB1. qA1 + pB2. qA2+…) = HNPA / HNPB v množstvách prevzatých z krajiny A
Vyššie uvedené čísla sú technicky tzv. cenové indexy. Výsledky z oboch vzorcov spravidla nie sú rovnaké.
[upraviť] Objemové indexy
Pri porovnávaní HNP či HDP krajín sa používa aj trocha odlišný postup, ktorý sa v literatúre často označuje ako "prepočet pomocou parity kúpnej sily", hoci sa tu parita kúpnej sily zohľadňuje len implicitne, pretože technicky teoretický výmenný kurz, ktorý sa tu použije, nie je parita kúpnej sily.
I = (pB1. qA1 + pB2. qA2+…) / (pB1. qB1 + pB2. qB2+…) = HNPA v cenách prevzatých z krajiny B / HNPB
alebo
I = (pA1. qA1 + pA2. qA2+…) / (pA1. qB1 + pA2. qB2+…)= HNPA / HNPB v cenách prevzatých z krajiny A
Vyššie uvedené čísla sú technicky tzv. objemové indexy. Výsledky z oboch vzorcov spravidla nie sú rovnaké.
[upraviť] Charakteristika
Pre všetky porovnávané štáty sa teda používa rovnaký kôš tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Ak sa HDP na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny než pri použití normálneho výmenného kurzu.
Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.
[upraviť] Výhody
Bežným meradlom životnej úrovne je HDP na obyvateľa vyjadrené paritou kúpnej sily. Nahradením normálnych menových kurzov kurzami vyjadrenými paritou kúpnej sily sa izoluje fluktuácia menových kurzov. Inak by zmena kurzu dolára napríklad oproti korune znamenala aj štatistickú zmenu životnej úrovne. Intuitívne však vieme, že sa naša životná úroveň nezlepšila o 40 %, aj keď sa koruna nedávno o 40 % proti doláru posilnila. Takisto používanie HDP na osobu podľa parity kúpnej sily bolo užitočné pri porovnávaní životnej úrovne medzi bývalými socialistickými ekonomikami, ktoré mali umelé, nerealistické menové kurzy. Napriek tomu, že napríklad v USA bolo HDP na obyvateľa desaťkrát vyššie, životná úroveň nebola v pomere desať ku jednej.
[upraviť] Nevýhody
Hoci používanie menových kurzov vyjadrených PKS na porovnávanie je zlepšením voči používaniu nominálneho kurzu, určité výsledky sú zavádzajúce. Predovšetkým sa štatistické váženie v košíku považuje za celosvetovo rovnaké; predpokladá sa napríklad, že cena plynu v trópoch má tu istú váhu ako na Islande.
Výber konkrétnych tovarov v balíku prináša úmyselné či neúmyselné skresľovanie. Okrem toho sa v košíku neprihliada na kvalitu tovarov: Hoci PKS porovnáva tovar pivo v dvoch krajinách, fľaša kvalitného piva nie je to isté, ako fľaša nekvalitného piva v niektorej krajine Karibiku.
Hrubý domáci produkt na obyvateľa (či už vyjadrený PKS alebo inak) meria iba jednu zložku kvality života danej krajiny. Určité ďalšie parametre, ako kvalita škôl, zdravotníctva, znečisťovanie ovzdušia, či nerovnosti životnej úrovne medzi občanmi, ťažko vyjadriť jedným číslom.
