Opitá loď

Z Wikipédie

Opitá loď alebo Opitý koráb (fr. Le bateau ivre)je najvýznamnejšia báseň Arthura Rimbauda.

Text Opitej lode sa podobne ako u iných Rimbaudových básní zachoval len z Verlainovho opisu v Prekliatych básnikoch.

Ústredným symbolom básnickej skladby je koráb, ktorý sa zmieta po riekach a moriach, tento obraz je rozvíjaný v jednom kuse. Koráb je obrazom samotného básnikovho subjektu. Bezstarostne odpútaná loď vpláva do vzdutých vĺn vnútorného dobrodružstva, jej plavba sa stáva triumfom sna, rozbúreným snímaním pohybu, farieb, rozpútaných živlov, až nakoniec sa búrka utíši, halucinácia prestáva, „vodou opitý vrak“ malátnie a lyrický hrdina túži po návrate. Dochádza k vytriezveniu a precitnutiu. Výbuch oslobodenej imaginácie vedie teda nakoniec k únave, deuilúzii a k rezignovanému úľavnému spočinutiu v každodennnej mláke.

Toto hľadanie neznámeho sveta, ktoré je zároveň únikom z praktickej reality (hoci ho možno tiež formulovať ako hľadanie slobody, ideálu či zmyslu poézie) vyúsťuje do zistenia nemožnosti „zmeniť život“. Ideál sa stáva ilúziou. Táto báseň je akoby predzvesťou budúceho Rimbaudovho dobrodružného osudu - jeho blúdenie svetom a definitívny návrat k „starým múrom Európy“.

Keďže báseň vznikla 4 mesiace po potlačení Parížskej komúny, nájdeme v nej narážky na hromadné deportácie komunardov - samozrejme, nakoľko bol Rimbaud symbolista, nevie sa to isto.