Novoperzské jazyky
Z Wikipédie
Novoperzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp. novoperzština (ak sa považujú za 1 jazyk), lokálne názvy najmä: fársí, pársí, darí, tódžikí, sú perzské jazyky, ktorými sa hovorí od 9. storočia po Kr. Hovorí sa nimi v dnešnom Iráne, Afganistane, Tadžikistane a v priľahlých územiach
[upraviť] Delenie
- †včasná novoperzština (= darí, pársí, fársí)
- západná perzština (=(novo)perzština v užšom zmysle) - v Iráne
- východná perzština v širšom zmysle:
- daríjčina (=východná perzština v užšom zmysle) - v Afganistane
- hazárčina - zaraďované aj pod daríjčinu
- ajmačtina (=čárajmáčtina) - zaraďované aj pod daríjčinu
- darwázština
- dehwárčina
- pahlavánčina
- tadžičtina
- židovská perzština v širšom zmysle - zaraďovaná aj pod východnú perzštinu v širšom zmysle:
- židovská tadžičtina (=buchori, buchárčina)
- židovská perzština v užšom zmysle (=džidčina)
[upraviť] Charakteristika
Jediné spisovné jazyky v pravom slova zmysle sú dnes západná perzština, daríjčina a tadžičtina. Vzájomne sa údajne odlišujú zhruba ako slovenčina a čeština, ale majú menej pôvodných spoločných výrazov. Daríjčina a tadžičtina je archaickejšia a gramaticky bohatšia než západná (teda iránska) perzština. V daríjčine je veľa výpožičiek z paštčiny, v tadžičtine z ruštiny a v západnej perzštine z arabčiny a čiastočne z turečtiny a francúzštiny.
