Krásna Ves
Z Wikipédie
-
- O zaniknutej osade v dnešnej Bratislave pozri Krásna Ves (Bratislava).
| Krásna Ves | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trenčiansky |
| Okres: | Bánovce nad Bebravou |
| Región: | Podhorie |
| Poloha: | 48° 50' 09.4" s. š. 18° 13' 52.2" v. d. |
| Nadmorská výška: | 260 m n.m. |
| Rozloha: | 10,216 km² |
| Počet obyvateľov: | 510 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 50 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1208[1]/1258[2] |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 543080 |
| EČV: | BN |
| PSČ: | 956 53 (pošta Slatina nad Bebravou) |
| Telefónna predvoľba: | 0 38 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Krásna Ves 142 |
| Web: | www.krasnaves.sk |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Milan Došek |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Krásna Ves je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
[upraviť] Poloha
Krásna Ves leží na juhozápadnom úpätí Strážovskej hornatiny, na hornom toku rieky Bebravy. Kataster obce má výmeru 1022 ha. Stred obce je v nadmorskej výške 260m.
Od mesta Bánovce nad Bebravou je obec vzdialená 13 km severným smerom.Z mesta vedie cesta cez Horné Ozorovce, Podlužany a Timoradzu do Krásnej Vsi. Z Krásnej Vsi pokračuje cesta do Slatinky nad Bebravou, Slatiny nad Bebravou, kde sa rozdvojuje. Jedna cesta vedie do Trebichavy a druhá cesta do Čiernej Lehoty. Tam obe cesty končia. Iná cesta vedie z Krásnej Vsi do Motešíc.
Obcou preteká rieka Bebrava, ktorá vyviera v Čiernej Lehote. Do nej sa vlieva potôcik Kopanička, prameniaci v katastri obce pod Veľkými Lúkami - Svitana.
Vysoko v horách nad Krásnou Vsou na sever sa rozprestiera čiastočne osídlená rovina, nazývaná Veľké Lúky. Cestná vzdialenosť cez Slače je až štyri kilometre.
[upraviť] História
Osídlenie Krásnej Vsi siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (eneolit, 2000 r. pr. n.l.), a mladšej doby bronzovej (1300-900 r. pr. n.l.), z ktorej pochádza lužické žiarové a mohylové pohrebisko v Krásnej Vsi. Pohrebisko lužickej kultúry bolo odkryté v rokoch 1935 – 1938 v priestore cintorína.
Vykopávky uskutočňoval v štyroch etapách prof. dr V. Budinský – Kricka. V uvedených rokoch bolo v Krásnej Vsi odokrytých 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Menší počet plochých hrobov a možno i mohýl bol ešte pred výskumom zničený. Na základe zistených skutočností tu bolo pochovaných najmenej 73 jedincov na ploche 250 x 60 m.
Mohyly mali rozdielne rozmery. Z vápencového kamena bol vyložený veniec v priemere 650 – 700 cm. Uprostred v kruhu v tmavej priehlbine na vápencovom kameni bola nádoba s popolom a vedľa nádoby aj za hrsť drveného uhlia.V niektorých urnách sa našli aj nezhorené kosti spopolnených ľudských tiel. Popolnice, obvykle zapustené do zeme, bývali prikrývané najčastejšie masami, ale aj inými nádobami i kamennými doskami. Súčasť hrobu tvorili milodary pozostávajúce z väčšej casti z keramiky a bronzových predmetov, v niektorom prípade až do 20 kusov, ale vo väčšine len 3-5 kusov. Bol to doposial najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.
Územie obce sa spomína r. 1208 ako “zem Basman” v listine nitrianského župana Tomáša. V listine sa rieši spor trenčianskeho šľachtica Benedikta s nitrianským biskupom pre majetky v okolí Trenčína, ktoré údajne nitrianský biskup neoprávnene vlastní.
Krásna Ves sa v listine uvádza ako Basman. Bol to jej najstarší známy názov písaný odvtedy v rôznych podobách (Bazna, Basna), ktorý sa udržal až do 16. storocia. Avšak názov Basna sa používal už vela desatrocí pred Basom. Pôvodný názov sa dáva tiež do súvislosti s horským masívom v katastri obce, pomenovaným Baské (Baskov kamen), ktorý tvorí hranicu s okresom Trenčín. Terajší názov Krásna Ves sa prvý krát v dnešnej podobe uvádza už v roku 1532 v daňovom súpise Trenčianskej stolice (Krásnaves). Neskôr sa častejšie stretávame s názvom Krásna (1549), Krásno (1598) a to aj so starším názvom Basna, až takmer do konca 19. storočia. V období silnej maďarizácie ku koncu 19. storocia dostala obec úradný madarský názov “Bankaraszna”. Po roku 1913 nesie názov Krásnejsa a po vzniku prvej CSR aj druhý názov Krásna Ves. V roku 1927 došlo k definitívnemu ustáleniu názvu obcí a osád v celej republike a od toho roku sa už dnešný názov obce Krásna Ves nezmenil.
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Bánovce nad Bebravou (1+41) | 31.12.2003 |
|
Bánovce nad Bebravou | Borčany | Brezolupy | Cimenná | Čierna Lehota | Dežerice | Dolné Naštice | Dubnička | Dvorec | Haláčovce | Horné Naštice | Chudá Lehota | Krásna Ves | Kšinná | Libichava | Ľutov | Malá Hradná | Malé Hoste | Miezgovce | Nedašovce | Omastiná | Otrhánky | Pečeňany | Podlužany | Pochabany | Pravotice | Prusy | Ruskovce | Rybany | Slatina nad Bebravou | Slatinka nad Bebravou | Šípkov | Šišov | Timoradza | Trebichava | Uhrovec | Uhrovské Podhradie | Veľké Držkovce | Veľké Hoste | Veľké Chlievany | Vysočany | Zlatníky | Žitná - Radiša |
|
