Kráľovstvo nebeské (film)
Z Wikipédie
| Kráľovstvo nebeské | |
|---|---|
| Obrázok:KoHposter.jpg | |
| Názov | Kingdom of Heaven |
| Žáner | dráma / romantický / vojnový |
| Krajina | USA, Španielsko, Spojené kráľovstvo |
| Rok | 2005 |
| Dĺžka | 145 minút |
| Pôvodný jazyk | anglický |
| Rozpočet | 130 miliónov $ |
| Zárobok | $ |
| Spoločnosť | Fox |
| Réžia | Ridley Scott |
| Scenár | William Monahan |
| Produkcia | |
| Hudba | Harry Gregson-Williams, Stephen Barton |
| Kamera | {{{Kamera}}} |
|
Obsadenie
|
|
Kráľovstvo nebeské je film režiséra Ridley Scotta odohrávajúci sa v 12. storočí vo „Svätej zemi” v období križiackych výprav. Film vykresľuje toto obdobie očami mladého rytiera Baliana (Orlando Bloom), ktorý odchádza na kraj známeho sveta bojovať za svoje ideály. Film oživuje mystiku rytierskeho rebelanta a zobrazuje dávny boj medzi moslimami a kresťanmi o Svätú zem, ktorý sa síce odohral takmer pred tisíc rokmi, ale svojimi dôsledkami siaha až do prítomnosti.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela![upraviť] Dej
Film sa zameriava na časové obdobie medzi rokmi 1185 a 1187, krátko pred treťou križiackou výpravou. Jeruzalem a veľkú časť Svätej zeme vtedy ovládali európski rytieri, ktorých ku znameniu kríža a k ceste do ďalekej cudzej krajiny priviedla horlivosť vo viere a aj prísľub majetkov a bohatstva v exotickej ríši. Film sa sústreďuje na príbeh francúzskeho rytiera Baliana z Ibelinu. Na začiatku príbehu je Balian zúfalý. Prišiel o manželku a dieťa a dennodenne prežíva peklo. Jeho osud zmení návšteva rytiera Godfreya z Ibelinu, križiaka, ktorý sa nedávno vrátil z bojov vo Svätej zemi domov do Francúzska. Predstaví sa ako Balianov otec, ukáže mu pravý zmysel rytierstva a vezme ho na cestu naprieč kontinentmi do bájneho Svätého mesta.
V Jeruzaleme v tej chvíli - medzi druhou a treťou križiackou výpravou - existuje krehký mier, vďaka úsiliu osvieteného kresťanského kráľa, Baldwina IV., s pomocou jeho poradcu Tiberia a vojenskej zdržanlivosti legendárneho moslimského vodcu Saladina. Ale Baldwinove dni sú spočítané a tlak fanatizmu, chamtivosti a žiarlivosti medzi križiakmi ohrozuje prímerie. Mierovú víziu kráľa Baldwina - „Kráľovstvo nebeské” - zdieľa niekoľko rytierov, vrátane Godfreya z Ibelinu, ktorý prisahá, že ju podporí životom a cťou. Keď Godfrey pred smrťou odovzdá meč synovi, odovzdá tiež posvätnú prísahu: chrániť bezmocných, ochraňovať mier a smerovať k náboženskej a kultúrnej harmónii, tak aby kráľovstvo nebeské mohlo rozkvitať. Balian uchopí meč a vstúpi do histórie.
V Jeruzaleme sa Balian stretne s niekoľkými postavami, ktoré v tej dobe reprezentujú mesto. Jeho prvé významné stretnutie je s kráľovou sestrou, krásnou princeznou Sibyllou, ktorá je zaviazaná dohovoreným sobášom s Guy de Lusignanom. Sibylla celý život žije v Jeruzaleme, je vychovávaná s kresťanmi, židmi a moslimami. Ale žije v dosť krušných podmienkach. Matka ju prinúti do dohovoreného manželstva proti jej vôli. Svojho manžela nenávidí. Neocení jeho hodnoty ani jeho snahu o moc. Sibylla a Balian sú k sebe beznádejne priťahovaní, bez ohľadu na politické komplikácie. Sibylla sa tiež veľmi bojí o svojho brata Baldwina. Nemôže prijať pravdu, že zomrie. Kráľ Baldwin IV. je dobrý a spravodlivý kráľ odsúdený k tomu, že ako mladý zomrie na lepru. Choroba, ktorá dosiahla také štádium. že si musí zakrývať tvár striebornou maskou. Balian sa tiež zoznámi s Tiberiasom, kráľovým múdrym a tvrdým vojenským poradcom, ktorého hrá Jeremy Irons. Tiberias oznámi Balianovi, že dočasný mier, ktorý vládne v Jeruzaleme je sužovaný intrigami a Saladinovou armádou, ktorá oblieha kráľovstvo. Tiberias má veľkú úctu k moslimom, rovnako ako ku kresťanom, a často musí občanom pripomínať, že takýto rešpekt musí existovať vzájomne. Prímerie medzi Baldwinom a Saladinom je neustále ohrozované sprisahaniami vo vnútri kráľovstva.
„Baldwin a Saladin by udržali mier, pokiaľ by to záležalo na nich,” hovorí predstaviteľ Baliana Orlando Bloom. „Keby nebolo ľudí túžiacich po krvi a moci, akými sú Reynald a Guy de Lusignan, Jeruzalem by mohol byť miestom, kam sa ľudia prichádzajú pokloniť, miestom mieru, vzájomného rešpektu voči viere toho druhého, nech je akákoľvek.” Jeremy Irons dodáva: „Je to obdobie, v ktorom existuje mnoho paralel k dnešnému svetu: ako vychádzať s kresťanmi a moslimami a naopak. Ako si vzájomne vychádzať v ústrety, aké sú ich záujmy. Tento príbeh má dozvuky aj v súčasnosti.”
V okamihu, kedy film začína, funguje prímerie. To však netrvá dlho…
Väčšina scén filmu sa nakrúcala v Ouarzazate v Maroku, kde Ridley Scott natáčal aj svoje úspešné filmy Gladiátor a Čierny jastrab zostrelený. Nádherná replika historického Jeruzalema bola zhotovená v púšti. Marocká vláda vyslala na ochranu filmového štábu stovky vojakov. Zároveň však marocká kavaléria bola naporúdzi ako dodatočný komparz v bojových scénach.
[upraviť] Kontroverzia
Režisér Ridley Scott na margo filmu uviedol, že chce, aby jeho film ukázal zhubný vplyv náboženského fanatizmu na mierovú rovnováhu. „Vybrali sme historický bod, v ktorom vidíme stav mieru, ktorý dnes nie sme schopní dosiahnuť,” hovorí. „To je na tom to fascinujúce. Pokúšame sa ukázať obidve strany vo vyváženom svetle.”
Napriek tejto snahe sa však film stretol s pohoršenými reakciami ešte pred jeho uvedením do oficiálnej distribúcie a to na oboch stranách aj medzi moslimami aj medzi kresťanmi. Khaled Abou El Fadl, profesor islamského práva na University of California v Los Angeles dostal k dispozícii predbežný scenár filmu a bol veľmi znepokojený niektorými scénami - napríklad výjav, ako jeden z víťazných moslimských vojakov pľuje na kresťanskú relikviu - pozostatok Kristovho kríža. Tak isto namietal zobrazenie islamského duchovného, ktorý bol v kontraste s jeho racionálnejšími kresťanskými náprotivkami vo filme zobrazený ako nepríčetný šialenec. Profesor Fadl varoval, že film by mohol podnietiť činy nenávisti proti moslimom. Tvrdil, že ešte aj dnes, po 800 rokoch, sú križiacke výpravy stále citlivou a nebezpečnou témou v kresťansko - moslimských vzťahoch: „Pre moslimov križiaci reprezentujú veľmi bolestivú spomienku, podobne ako holokaust pre židov. Milióny moslimov bolo zabitých v opakovaných inváziách.” Varoval, že je to extrémne výbušná problematika a je nebezpečné zaoberať sa ňou práve teraz.
Ghassan Massoud, sýrsky herec a filmár, ktorý hrá Saladina obhajoval film tvrdiac, že on by sa nedal zatiahnuť do produkcie, ktorá by vyzdvihovala negatívne moslimské črty. Povedal, že chcel ukázať rôzne aspekty Saladina, postavy, ktorá je uctievaná moslimami a obdivovaná aj mnohými západnými historikmi. Massoud vidí Saladina v prvom rade ako štátnika. „A za druhé je to bojovník,” hovorí herec. „Saladin je víťaz mnohých bitiek. Súčasne vedie dialóg s nepriateľom. To je pre vodcu v tejto chvíli veľmi dôležitý bod. Je to veľmi charizmatická postava, aj keď veľmi ľudská. Verí na dialóg s nepriateľom.”
Na túto skutočnosť poukázal aj Paul L.Williams, autor, ktorý má doktorát v stredovekej teológii a pôsobil ako poradca FBI pre otázky terorizmu. Podľa neho kresťanskí súčasníci Saladina uznávali pre jeho rytierske cnosti. Keď Saladinovi vojaci vstúpili do Jeruzalema, zakázal im vraždiť a lúpiť civilistov. A keď chorý anglický križiak Richard Levie Srdce ležiaci v horúčke žiadal o vodu a ovocie, Saladin mu prikázal ich prikázal priniesť. Na druhej strane však Saladin požadoval výkupné pre zajatcov v Jeruzaleme a ak ho príbuzní nezaplatili, predal ich do otroctva. Tak isto boli na jeho príkaz masovo stínané hlavy zajatcov.
Tesne pred oficiálnym uvedením filmu bolo umožnené členom Rady americko-islamských vzťahov vidieť konečnú verziu filmu na neoficiálnom premietaní. Film bol z pôvodnej dĺžky 220 minút skrátený na 145 minút a scény, ktoré tak pohoršili profesora Fadla, boli vystrihnuté. Hovorkyňa rady s uspokojením povedala, že moslimskí filmoví diváci by mohli odísť z kina s dobrými pocitmi z toho, ako je v ňom islam zobrazený.
Nielen moslimovia však protestovali voči tomuto filmu. Tiež niektoré kresťanské skupiny v USA boli pohoršené zobrazením kresťanov v ňom. Profesor Fadl prijal túto skutočnosť s uspokojením. Dokazuje to podľa neho fakt, že vo filme je dodržaná rovnováha.
