Kostol svätej Barbory (Žilina)
Z Wikipédie
Kostol sv.Barbory, známy aj ako Františkánsky kostol, je významným barokovým objektom v Žiline.
Postavili ho členovia Rádu františkánov v rokoch 1723 až 1731, ktorých do Žiliny v roku 1703 uviedol palatín Pavol Esterházy. Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Približne v čase, keď bola postavená veža (1728), bola zriadená i krypta s hlavným oltárom pod vežou i pod loretou. Kým v kryptách za oltárom a pod vežou sú pochovaní členovia rehole, v krypte pod loretou sú pochovaní laici. Táto kultúrna pamiatka má slovenský unikát, ktorý sa aj v zahraničí objavuje zriedka. Nachádza sa tu jediná dvojica organov od významného slovenského staviteľa týchto nástrojov, frátra Peregrina Wernera. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Tvorí ho veľký organ umiestnený na hlavnom chóre a menší, ktorý je rozdelený na dve časti po bokoch hlavného oltára. Ten využívali mnísi, podobne ako oratórium a priestor za oltárom na vlastné pobožnosti. Hoci z hlavného veľkého organa zostala už len baroková skriňa, z malého sa baroková skriňa i väčšina nástrojových komponentov dochovala.
Veľmi hodnotné je vnútorné barokové zariadenie chrámu - oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Obrazy hlavného oltára v roku 1891 namaľoval P. Konrád Švestka (1833-1907). Oltárny obraz zobrazuje sv. Barboru. Na tomto obraze je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku, a to tak ako v tom čase vyzerala - bez strechy. Nad týmto obrazom je menšia maľba sťatia sv. Barbory. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka.
