Karel Kálal
Z Wikipédie
Karel Kálal (* 9. január 1860, Rakov – † 4. apríl 1930, Praha) bol český učiteľ, organizátor školstva a spisovateľ. Spoločne s českým právnikom Eduardom Ledererom a básnikom Adolfom Heydukom boli autormi listov Björnstjerne Björnsonovi, na základe ktorých ten publikoval svoje články o Uhorsku.
Začínal ako učiteľ v Trojoviciach, Počátkoch, v Starej Bělej, Frenštáte pod Radhošťom, Velkém Meziříčí, od r. 1906 na Obchodnej akadémii v Písku. Po prevrate pôsobil na ministerstve školstva a národnej osvety. Neskôr bol vymenovaný za riaditeľa Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.
Obsah |
[upraviť] Českoslovanská jednota
Od 90. r. 19. storočia propagoval česko-slovenskú vzájomnosť a národnú jenotu. Bol popredným činiteľom Českoslovanskej jednoty(ČSJ) a Luhačovických porád, iniciátorom I. zjazdu priateľov Slovákov. V roku 1905 v Hodoníne organizoval akcie na podporu slovenských študentov.
V tomto období si Českoslovanská jednota kládla za cieľ prehĺbiť českú pomoc pre Slovensko. Napr. jeden z jej predstaviteľov R. Pilát už v r. 1905 vyzýval k českej roľníckej a remeselníckej kolonizácii Slovenska ako forme národnej pomoci. Poľnohospodárska komisia ČSJ, ktorá vznikla v r. 1912, vyzývala český kapitál, aby sa v súvislosti s finančnou krízou v hornom Uhorsku zamerala na skupovanie veľkostatkov[1]. Tieto české aktivity neostali nepovšimnuté na uhorskej strane a boli hodnotené nasledovne:
"... Zo strany českej hrala úlohu túha Čechov po expanzívnosti, aby skrz Slovensko získali si moc k ostatným Slovanom a na druhej strane pôsobil i záujem kapitálu. Česi totiž majú nadprodukciu, tak vo vzdelaných ľuďoch, ako i v priemyselných tovaroch, tieto treba niekam umiestniť a na to sa núka ako vhodné územie, ako provincia Slovákmi obývané Slovensko. Okrem toho pripojujú sa i citové momenty..."[2]
[upraviť] Kto ničí Slovensko ?
Citát z Kálalovho diela odzrkadľuje hlavné oporné body jeho publicistiky venovanej Slovensku: "Odpovedzme si na otázku: Kto ničí Slovensko ? 1. Zvrhlé zemianstvo 2. židia 3. maďarizácia". S prejavmi vypuklého antisemitizmu Kálalovej publicistiky sa stretávame aj na iných miestach: "Iný drotár, keď som sa ho pýtal, či sú ženy doma mužom verné, odpovedal: "Ktože ho vie ? Židáci nám ženy zvádzajú"[3].
[upraviť] Udalosti v Černovej
V r. 1907 K. Kálal spolu s A. Heydukom a E. Ledererom v súvislosti s udalosťami v Černovej oslovili nositeľa nobelovej ceny z r. 1903 B. Bjornsona. Bjornson na základe ich informácií zahájil širokú propagandistickú kampaň proti Uhorsku. K menej svetlým stránkam tejto kampane patrí historka s vymysleným protestom L. Tolstého, k nadšeným propagátorom ktorého K. Kálal patril. Ničnetušiaci Bjornson odpovedal na "protest" ďakovným listom. Až z odpovede L. N. Tolstého vysvitlo, že sa jedná o podvrh[4].
[upraviť] Literárno-publicistická činnosť K. Kálala
Pre literárno-publicistickú činnosť K. Kálala je charakteristický prístup z čechoslovakistických pozícií v tradíciách hlasistov. Ako jeden z tisícov českých učiteľov, ktorí po prevrate prišli na Slovensko, sa snažil o výchovu pro-československy orientovanej mladej inteligencie. Zdôrazňovali sa spoločné (niekedy len domnelé) tradície - Veľká Morava ako prvý spoločný štát Čechov a Slovákov, úloha evanjelikov v národnom hnutí a pod. Jedným zo sprievodných znakov tejto snahy bola aj indoktrinácia poslucháčov vypätou protimaďarskou rétorikou[5] v súvislosti so skutočnými (častejšie však domnelými) krivdami z minulosti -"tisícročným útlakom", "žalárom národov" apod.
[upraviť] Dielo
- Slovník slovensko-český a česko-slovenský (s K. Salvom)(Ružomberok, 1896)
- Na krásnom Slovensku (Praha 1903)
- Slovensko předválečné, Maďarizace - Vyhubit (Praha 1905, 1930) (Eko-Konzult Brat. 2006)
- Obrázky spod Tater (Praha 1907)
- Nové rozprávky (Lipt. Mikuláš 1914)
- Slovenská revolúcia (1914)
- Obrazy z dejín Slovenska (1919)
- Češi na Slovensku (1919)
- Dějiny Slovenska (Lysá nad Labem 1920)
- Slovenský slovník z literatúry aj nárečí (Lipt. Mikuláš 1924)
- Spisy slovakofilské (Mazáč Praha 1928)
- Přehled slovenských dějin 1928
Od r. 1884 prispieval do českých a slovenských časopisov (Komenský, Pedagogické rozhledy, Česká škola, Slovenská škola, Doma a škola)
[upraviť] Ext. odkazy
- ↑ Roman Holec, Agrárne hnutie na Slovensku v kontexte česko-slovenských vzťahov do vzniku ČSR ČSHR, IV. roč. (1999) 76. str.15
- ↑ "Dnešný stav slovenského národného hnutia so zvláštnym ohľadom na pomer k Čechom." Správa vypracovaná 2. 10. 1917 pre min. predsedu Istvána Tiszu In: Vavro Šrobár, Osvobodené Slovensko (Čin Praha 1928) str. 140-157
- ↑ Karel Kálal, Utrpenie Slovákov a maďarizácia (Eko-Konzult Brat. 2006) str. 9, 124
- ↑ L.N.Tolstoj v liste B.Bjornsonovi z 23.októbra 1907: "O pánu Apponyim som nikde a nič nepísal, dokonca som o existencii pána Apponyiho nemal ani tušenia, až kým som nedostal Váš list a novinárske výstrižky na túto tému. Môj článok o jeho činnosti je podvod." Citované podľa: Josef B. Michl, Bjornstjerne Bjornson, Obzor Bratislava 1970, str.99
- ↑ ...pokým ide o maďarčinu, veľmi mnoho zavinila Čechmi až príliš umele pestovaná nenávisť proti všetkému maďarskému, ktorú nenávisť všetkými možnými prostriedkami vštepovali i do slovenskej mládeže, čo študovala už pod ich vedením... citované podľa: Ľudovít Novák, Jazykovedné glosy k československej otázke (Matica slovesnká Martin 1935)
