Ionizujúce žiarenie

Z Wikipédie

Varovný symbol označujúci prítomnosť ionizujúceho žiarenia

Ionizujúce žiarenie je súhrnné označenie pre žiarenia, ktorých kvantá majú energiu postačujúcu k ionizácii atómov, alebo molekúl ožiarenej látky. Za energetickú hranicu ionizujúceho žiarenia je považované energia 5 keV pre fotónové žiarenie, elektrónové žiarenie žiarenie β^- a žiarenie α.

Pre neutrónové žiarenie a žiarenie β⁺ je kvantifikácia ťažšia, pretože aj veľmi pomalé častice (v prípade neutrónov) vstupujúce do jadier vyvolávajú sekundárnu ionizáciu prostredníctvom jadrových reakcií. Obdobný prípad nastáva aj v prípade pozitrónov anihilujúcich s elektrónami za vzniku veľmi tvrdého žiarenia γ. S ohľadom na charakter ionizačného pocesu je možné ionizujúce žiarenie rozdeliť na priamo ionizujúce a nepriamo ionizujúce. Priamo ionizujúce žiarenie je tvorené nabitými časticami (protónami, elektrónami, pozitrónami a pod.). Nepriamo ionizujúce žiarenie zahŕňa nenabité častice (neutróny, fotóny atď.), ktoré prostredie sami neionizujú, ale pri interakcií s prostredím uvoľňujú sekundárne priamo ionizujúce častice. Ionizácia prostredia je teda spôsobená týmito sekundárnymi časticami. Vznik ionizujúceho žiarenia súvisí so štruktúrou atómov a ich jadier.

[upraviť] Druhy ionizujúceho žiarenia

Žiarenie alfa – prúd α-častíc, tj. jadier hélia
Žiarenie beta – žiarenie urýchlených elektrónov, alebo pozitrónov
Žiarenie gama – energetické fotóny, druh elektromagnetického žiarenia
Neutrónové žiarenie

[upraviť] Zdroje ionizujúceho žiarenia

Prírodné zdroje
- Kozmické žiarenie
- Slnečné žiarenie
- Prírodné rádioizotopy
Umelé zdroje
- Cyklotrón
- Synchrotrón
- Jadrový reaktor
- Röntgenové žiariče
  - Röntgen
  - CT – počítačový tomograf
  - Mamograf
- Zariadenia pre scintilačné a stopovacie diagnostické metódy
- Terapeutické zariadenia – žiariče (céziové a kobaltové gamma žiariče, gama nôž)
- Rádiofarmaká a tracery
- Zariadenia pracujúce s rtg žiarením (aj CRT monitory)

[upraviť] Účinky na živé organizmy

Ionizujúce žiarenie vo forme dlhotrvajúceho slabého, alebo dlhodobého intenzívneho žiarenia má negatívne účinky na všetky živé organizmy. Dochádza ku absorbcii ionizujúcich častíc, alebo vlnenia atómami daného materiálu. To spôsobuje vyrážanie elektrónov z ich orbít a tvorbu negatívne nabytých aniónov. Ionizované časti molekúl sa stávajú veľmi reaktívnymi a vedú ku celému radu chemických reakcií, ktoré bunku usmrtia, alebo vedú k jej zmenám na genetickej úrovni (reakcia radikálov s DNA spôsobí porušenie fosfodiesterových väzieb a tým zpretrhanie jej reťazca).