Hrabovec nad Laborcom

Z Wikipédie

Hrabovec nad Laborcom
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Humenné
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	1,354 km²
Počet obyvateľov:	585 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	v roku 1463
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	520225
EČV:	HE
PSČ:	067 01 (pošta Radvaň nad Laborcom)
Telefónna predvoľba:	057
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Hrabovec nad Laborcom 156
E-mail:	obechrabovec@post.sk
Telefón:	057/779 73 46
Fax:	057/779 73 46
Politika
Starosta:	Ján Gužík
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Hrabovec nad Laborcom je obec na Slovensku v okrese Humenné. Obec Hrabovec nad Laborcom leží v Nízkych Beskydách v doline horného Laborca. Mierne zvlnený až členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia a riečne náplavy. Je tu sírnatý prameň v chotári Polonka. Rozloha obce je 1347 ha. 212 m stred obce, 200-500 m v chotári. Podnebie obce je mierne. Prvé mrazy nastávajú v prvej polovici novembra, a posledné okolo 10. apríla. Silnejšie mrazy nastávajú koncom novembra. Koncom decembra pôda úplne zamŕza. Rozmrzne koncom marca, takže možno začať so siatím. V zime napadá sneh vyše 60 cm.

Podnebie a vegetácia podmieňujú faunu a flóru, v obcí a okolí. Dominantné sú listnaté stromy, prevláda lesný porast buk a breza, no v okolitých lesoch sa nachádzajú aj ihličnaté stromy. Okolité lesy, predovšetkým v minulosti, boli bohaté na divú zver. Viaceré druhy, ako napr.: diviak, vlk, líška, srnčia zver , zajace, a i., sa tu vyskytujú i dnes. Z vtáctva sa tu vyskytuje jastrab, sova, vrabec, lastovička, kukučka, slávik, sýkorka, škovránok, vrana, divá hus, divá kačica. Uprostred dediny na nefunkčnom elektrickom stĺpe majú hniezdo bociany, ktorý sem pravidelne každoročne prilietajú.

Celkovo možno povedať, že príroda v okolí obce Hrabovec nad Laborcom je pekná a poskytuje možnosti pre turistiku a prechádzky po čerstvom vzduchu. Rovnako tunajšie lesy sú bohaté na huby, čo využívajú mnohí obyvatelia obce nielen na prechádzku prírodou, ale aj na uspokojenie hubárskej záľuby.

Obsah 1 Z histórie obce 2 Počiatky a názvy obce 3 Obdobie pred druhou svetovou vojnou 4 Druhá svetová vojna 5 SNP 6 Záujomvá činnonsť 7 PZ Jariabok 8 Telovýchovná jednota 8.1 Iné záujmové činnosti a organizácie 9 Zvyky a tradície 10 Vianoce 11 Svadba 12 Narodenie dieťaťa

[upraviť] Z histórie obce

[upraviť] Počiatky a názvy obce

Obec sa prvý krát spomína v roku 1463, patrila viacerým zemepánom. Do 17. storočia to bolo panstvu Izbugyaiovcov. V 19.-20. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci. V roku 1556 mala 4,5 porty, 1715 mlyn a 16 domácnosti. V roku 1760 v obci bola v prevádzke papiareň V obecnej kronike sa z rozprávania starých ľudí spomína existencia židovského kúpeľa a synagógy, avšak tieto informácie nie sú podložené.

Názov obce prešiel mnohými zmenami. „V roku 1463 Hrab, Felsewhrab, 1773 Zbucky Hrabowecz, 1920 Zbudský Hrabovec, 1927 Hrabovec, 1946 Hrabovec nad Laborcom, maďarsky Izbugyahrabóc. O názvu sa dozvedáme len z ústneho podania starých ľudí. Dozvedáme sa, že prívlastok Zbudský pochádza od mena Zbúdza. Okolité lesy a majetky boli na určitý čas vo vlastníctve grófa Jegyho zo Zbúdze. Meno Hrabovec zas odôvodňujú takto: v Nižnom Harbovci, ktorý je si staršou usadlosťou sídlil gróf Malaway, ktorý mal majer na mieste terajšieho Hrabovca nad Laborcom. Pretože pán pochádzal z Nižného Hrabovca, menovali ho na okolí Hrabovským a tak pomenovali jeho majer Hrabovec.“/5/ Tento názov povereníctvo SMR pre vnútro v Bratislave premenovalo v decembri roku 1946 osobitou vyhláškou v Úradnom nevoľníku na Hrabovec nad Laborcom. Od vtedy sa v úradných spisoch nehovorí o Zbudskom Hrabovci, ale o Hrabovci nad Laborcom.

[upraviť] Obdobie pred druhou svetovou vojnou

Mobilizácia po roku 1938 našla ľudí psychicky nepripravených. Muži nastupovali na svoju povinnosť bez reptania. V obci bolo asi 28 vojakov, ktorý vystúpili na vyhlášku. okrem nich boli ešte Okresným úradom v Medzilaborciach pozvaní J. Kababík, A Fedko, J. Chrin, J. Matov a iní. Keď vtrhli na východné Slovensko Maďari, Michal Kolesár zorganizoval stáže k železničným mostom. Hrabovčania boli rozostavaní pri mostoch až po Medzilaborce. Príslušníci ročníkov, ktorí mali nastúpiť na mobilizačnú vyhlášku, nastúpili hneď.

V obci bola organizovaná Hlinková garda hneď od začiatku. Mala asi 30 členov. Veliteľom bol Michal Kolesár. Celá organizácia bola viac menej formálna. Hlinková mládež bola v obci organizovaná, ale len na papieri. Miestnym vodcom bol riaditeľ školy Viktor Tomčak.

[upraviť] Druhá svetová vojna

O vojne nebolo v obci ešte veľa informácií, ale celá trať smerom na Lupkow bola preplnená železničnými transportmi. Boli to motorizované jednotky Nemcov, najmä útočná väzba a motorizované delostrelectvo. Spolu prešlo chotárom niekoľko divízii. Za slovenskú rýchlu divíziu, ktorá bola dosadená proti Nemcom boli aj štyria vojaci z Hrabovca nad Laborcom. O tom sa vie len toľko, že jedným z nich bol Jozef Timuľák ako zahraničný vojak z Urugayu.

Ďalšie informácie o priebehu vojny a jej dôsledkov o živote obce nie sú známe. V miestnej kronike sa píše až o prvých partizánoch. záznam o tom nachádzame v miestnej kronike: ,, V obci sa prvý raz objavili v auguste 1944. Prišiel jeden partizán – Rus do Jozefa Židzika, obecného komisára a pýtal si chlieb. Oni mu dali, ale len s veľkým strachom, lebo v obci boli ubytovaní Nemci a často spali aj v ich stodole. Druhý raz prišli do Jána Katany- nemého. tam potom chodili často. a potom sa k ním pripojil aj jeho syn tiež Ján Katana, ale len vtedy keď už malo obyvateľstvo evakuovať. On potom vydržal až do prechodu fronty.” V kronike sa uvádzajú aj tieto nepríjemné udalosti:,, Raz prišli z Vyšnej Radvane dvaja Nemci rabovať do potravinového družstva. partizánom ľudia oznámili a títo potom Nemcov v družstve zajali. Museli pri tom vhodiť do miestnosti družstva ručný granát, lebo Nemci sa nechceli vzdať. Raz tiež jedného nemeckého zverolekára zabili partizáni u Juhasa v dvore. Pustili na ňho paľbu z kuľometa. Spadol z koňa a kôň ostal živý.”/6/

[upraviť] SNP

O povstaní sa v obci veľa nevedelo. Akurát sa občania dozvedeli o akcii z Vyšnej Radvane, z ktorej vojaci utekali na vyšnú Oľku. Neskôr obcou prechádzali Nemci, ktorí zajímali slovenských vojakov. Tamojší ľudia pomáhali slovenským vojakom tak, že im dávali jesť a civilné šatstvo.

Evakuácia v obci bola nariadená 26. októbra 1944, no ľudia neevakuovali podľa nariadenia, ale utekali do hôr a do susednej obce Hrubov. Každý bral so sebou len to najnutnejšie. Potraviny, vodu, šatstvo, ale aj niektorý dobytok. Prvý raz do dediny prišli Nemci 15.novembra 1944. Na okraj obce postavili guľomety a niektorí z nich išli prehliadnuť obce. Brali všetko, kravy, svine, ale aj hydinu. Ľudia utekali do Oľky, ale aj Hrubova. Nemci potom Hrubov vypálili. Evakuácia postupovala smerom k Humennému. Tam každý evakuant dostal evakuačnú legitimáciu, ktorá bola vystavená až do Ružomberka. Evakuanti postupovali smerom cez Vranov k Prešovu, no niektorí ďalej cez Spiš až na Liptov. Mnohí odišli až na dolnú Oravu, k Ružomberku a okoliu. Od 23.novembra až do 26. novembra nebol v obci nikto. Už 26. novembra prišla prvá ruská hliadka od Medzilaboriec. Rusi začali pomaly zovierať Nemecké vojsko, ktoré nevydržovalo nátlaku a Rusi začali postupovať v boji veľmi úspešne.

V roku 1945 po úspešnom postupe ruskej armády, sa začalo v máji tohto roku vracať do domovou evakuované obyvateľstvo. Po dlhej, únavnej ceste a so slzami v očiach začali v radosti z konca vojny žiť nový život. Hoc týchto ľudí životom sprevádzali tieto hrozné myšlienky, spolužitie v obci zostalo nezmenené ako pred druhou svetovou vojnou.

[upraviť] Záujomvá činnonsť

[upraviť] PZ Jariabok

Pred rokom 1944 ako prví poľovníci v obci boli: Michal Juhás, Ján Katana, Juraj Kucan. V roku 1957 sa vytvorila poľovnícka spoločnosť Jazvec a jej členmi boli Michal Kolesár- predseda, Ján Kababík- tajomník, Jozef Timuľak- poľovnícky hospodár, Ján Kataník, Ján Kucan.

Terajšie poľovnícke združenie obhospodaruje 2820 ha pôdy, z toho 830 ha lesa. Toto poľovnícke združenie patrí medzi najlepšie v okrese. Príkladne sa stará o prikrmovanie zverí, o výchovu svojich členov formou rôznych prednášok. Lovec Michal Kolesár je majiteľom diviačích klov, ktoré boli ohodnotené na výstave v Brne počtom bodov 125,70- zlatá medaila. Fotografia s popisom je uvedená v knihe Poľovnícke trofeje Slovenska str.281. Na výstave v Nitre boli ďalšie trofeje ohodnotené takto: Jozef Karoľ- diviačie kly-124,50 b., zlatá medaila. Jelenie, Ján Juhás a Michal Kolesár- strieborná medaila. Diviačie trofeje boli vybrané na svetovú výstavu do Bulharska, ktorá sa uskutočnila 1981 v Polvdive. Chovateľ Jozef Oráč majiteľ plemena psa Štajerský-Ďurič získal v súťaži v rámci ČSSR 1. miesto a stal sa víťazom./10/

[upraviť] Telovýchovná jednota

Jej počiatky siahajú do roku 1950 kedy bol Jánom Kababíkom založený MS Sokol. Mal okolo 50 členov. Ako prvý bol založený futbalový oddiel, neskôr lyžiarsky a volejbalový. V tom istom roku bolo založené futbalové ihrisko pri rieke. Jeho nerovný terén bol najprv zoraný a upravený lopatami. Futbalové bránky boli vyhotovené z materiálu, ktorý darovalo Polesie v Hrabovci nad Laborcom. Po požiari v roku 1951 utrpel Sokol veľké škody, pretože zhorela celá výstroj, no tieto škody boli postupom času odstránené.

V roku 1974 sa telovýchovná jednota s názvom TJ Slovan zmenila na TJ Družstevník Krosna. Futbalisti v tomto roku dosiahli najväčší úspech v dedinskej histórii, keď sa umiestnili na 3. mieste. Dorastenci sa umiestnili na 1. mieste a tak postúpili do II. triedy. Novotou v súťaži bolo aj to, že po prvý krát začali súťažiť žiaci. V roku 1975 sa začali vybavovať podklady na výstavbu futbalového ihriska „ Pod Brehom“. V roku 1976 sa uskutočnila výstavba futbalového ihriska v hodnote 305 000 korún.

Rok 1977 bol s napätím očakávaný. Konečne po dlhom období bolo 10. júla 1977 slávnostne otvorené nové futbalové ihrisko „ Pod Brehom“. Na otvorení sa podieľal Ján Hopta. Pri tejto príležitosti bol usporiadaný futbalový turnaj „ O pohár predsedu Jednotného roľníckeho družstva Krosna“ za účasti týchto oddielov: ligový dorast Chemlon Humenné, Družstevník Ľubiša, Družstevník Radvaň a Hrabovec. Vyhrali dorastenci Humenného.

Úspešne si viedli aj lyžiari i keď neboli veľmi vhodné snehové podmienky. Telovýchovnej jednote sa dostalo vysokého uznania, keď bola poverená Krajským výborom Československého zväzu telesnej výchovy vykonaním I. kola krajských kvalifikačných pretekov dorastu. Organizačne bol pretek dobre zvládnutý. Obecná mládež pekne prezentovala svojím výkonom obec.

Aj stolnotenisový oddiel si počínal veľmi dobre. Oddiel v ročníku 1976-77 skončil na prvom mieste a bol jasným favoritom na postup do krajskej súťaže, čo sa však neuskutočnilo.

V roku 1980 si telovýchovná jednota pripomenula 30. výročie svojho založenia. Mala tri oddiely. Futbalový, lyžiarsky a stolnotenisový, ktoré si počínali veľmi dobre.

V roku 1983 sa po prvý raz obecným futbalistom podarilo prebojovať do krajskej súťaže. trénerom bol Ľudomír Choluja z Humenného. Futbalisti sa umiestnili na peknom 6. mieste.

V neskoršom období bolo futbalové mužstvo účastníkom piatej ligy krajskej súťaže, no pre nedôstojné správanie bolo z tejto súťaže vylúčené. V súčasnosti (2007) v obci pôsobí futbalový oddiel v druhej triede okresnej súťaže, no umiestňuje sa na posledných priečkach. Tak isto pôsobia aj dorastenci a žiaci v malom okresnom futbale.

Rok 2006 sa stal osudným pre stolný tenis, kedy sa ukončila činnosť a hráči prestúpili do iných klubov.

Lyžiarsky oddiel už nefunguje a bohužiaľ sa v zime nekonajú preteky.

[upraviť] Iné záujmové činnosti a organizácie

Popri týchto činnostiach a organizáciach existovali v obci aj iné. Napr. Únia žien, Hudobný krúžok, Čitateľský krúžok, Zväz invalidov, Slovenský zväz drobnochovateľov, ale aj dobrovoľná divadelná činnosť. Významné miesto mal aj Požiarny zbor, ktorý organizoval mnohé súťaže a podujatia a vychovával mladých zručných požiarnikov. Významnú úlohu zohral aj DFS Hrabovčatá, ktorý však ukončil svoju činnosť.

[upraviť] Zvyky a tradície

Zvyky a obyčaje patria k neodmysliteľnej súčasti každej dediny. Či sú to už prevzaté zvyky, alebo vytvorené vlastnými obyvateľmi, ich tradícia siaha kdesi do dávnej minulosti k naším predkom. Nedodržiavanie v minulosti bolo hriechom a posmechom pre celú dedinu. V súčasnosti sa dodržiavajú len niektoré zvyky a závisí to individuálne od jednotlivca. V dedine sa dodržiavali a mnohé sa dodnes dodržiavajú tieto zvyky:

• 1. máj- chlapec dával pred dom dievčaťu máj (brezu), na znak toho, že má o ňu záujem
• na sv. Ondreja sa kradnú bránky (trvá to až dodnes) a do okien sa hádže pšenica
• na sv. Luciu si dievčatá urobia 12 lístkov, na ktoré si napíšu mená 11 chlapcov. Jeden lístok zostane prázdny (znak toho, že sa nevydá a ostane stará dievka). Každý deň jeden lístok vyhodí, nesmie ho otvoriť, až do 24. decembra. Potom po večeri otvorí posledný lístok a chlapec, ktorí sa na ňom nachádza bude do roka jej.

[upraviť] Vianoce

Pred večerou gazda nakŕmi dobytok z jedla, ktoré bolo pripravené aj na vianočný stôl. Zväzok slamy donesie do kuchyne pod stôl, symbol narodenia Ježiša Krista. Potom pred večerou reťazami zviazal stôl na znak jednoty a súdržnosti v rodine. Cez večeru rozrezal jablko podľa počtu členov rodiny a každý ho musel zjesť, aby bol zdravý po celý rok. Do umývacej nádoby napúšťali vodu, hodili tam peniaze a každý člen rodiny sa tam poumýval , aby boli bohatý po celý rok. Na konci večere gazda sfúkol sviečku. Dym zo sviečky stúpajúci nahor- znamenie, že rodina zostane po kope celý rok. Znamenie, keď dym stúpa k dverám. Nejaký člen z rodiny odíde, alebo ju opustí navždy, zomrie. Počas Štedrého večera, po večeri miestne deti svojim spevom „ popod okná“ skrášľujú čakanie na polnočnú svätú omšu. Počas celých Vianoc navštevujú až dodnes domy betlehemci (u nás koledníci) a svojím spevom oznamujú radostnú zvesť narodenie Ježiša Krista.

[upraviť] Svadba

Zvykom je, že nevesta musí mať jednu vec požičanú, jednu kradnutú a jednu darovanú. Ženích nesmie vidieť svadobné šaty pred svadbou, pretože to privoláva nešťastie. Pred vstupom do domu nevesty musí si ženích za nevestu najprv peniazmi zaplatiť. Pred vstupom na hostinu sa mladomanželom rozbije tanier a spoločne musia pozbierať črepiny, aby mali šťastie. Pred redovým tancom dá nevesta ženíchovi dole zo saka pierko a postúpa po ňom, aby jej nechodil za inými ženami. Potom nastáva odčepčene nevesty.

[upraviť] Narodenie dieťaťa

Pri prvej návšteve krstná rozbalí krizmu ( perinka, plienky, deka, detské oblečenie, ...), aby dieťa vedelo čo najskôr rozprávať. Keď ho potom prinesie domov z krstu, položí ho na tanier a mierne s ním pokrúti, aby dieťa vedelo tancovať. Traduje sa aj taká obyčaj, že sa nesmie kolísať prázdny kočiar, pretože sa dieťaťu odoberie spánok.

• Medzi zvyky a obyčaje dedinského ľudu môžeme považovať aj dedinské veselice a zábavy. Tieto zábavy sa konali uprostred dediny pod holým nebom, na ktorých vyhrávali cigáni. Miesto na tancovanie bolo vyhradené ohradou utvorenou z briez.

Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné (1+61)

31.12.2003

Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce | Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov | Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou | Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce | Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina | Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce | Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník | Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské | Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka | Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka | Zbudské Dlhé | Zubné