Hrabavka škvrnitá
Z Wikipédie
Hrabavka škvrnitá (lat. Pelobates fuscus) je druh z čeľade hrabavkovité.
Obsah |
[upraviť] Poznávacie znaky
Telo je krátke, zavalité, ropuchovitého vzhľadu. Samce dorastajú do dĺžky 65 mm, samice 80 mm. Pysk je široko zaokrúhlený, čelo nápadne vypuklé. Za svetla je pupila kolmo štrbinovitá. Druhovo charakteristický je melatarzálny hrbolček. Je silne vyvinutý, vysoký s ostrým tmavším okrajom. Pri podráždení hrabavka vylučuje cesnakovito zapáchajúci sliz. Zafarbenie je premenlivé. Po tele na svetlejšom podklade sú rozložené tmavšie, obyčajne gaštanovohnedé pásy, ktoré vynikajú v čase párenia.
[upraviť] Ekológia a biotop
Obýva pieskovité alebo slienovité pôdy obyčajne v inundácii riek. Vyhranene nočný druh. Cez deň žije zahrabaná hlboko v pôde. Iba na jar v čase párenia ju môžeme pozorovať aj vo dne. Párenie trvá krátko, pričom jedince vodu ihneď opúšťajú. Vajíčka až do 2 300 kusov utvárajú hrubú šnúru. Žubrienky sú nápadné svojou veľkosťou, niektoré merajú i viac ako 17 cm. K premene dochádza po 3-4 mesiacoch. V niektorých vodách žubrienky aj prezimujú. Hrabavka sa živí [[hmyzom, ktorý je aktívny v noci. Zväčša sú to pavúky, slimáky, chrobáky, dážďovky a mnohonôžky.
[upraviť] Výskyt a stav na Slovensku
Hojnejšie sa vyskytuje iba v nížinách, a to v Záhorskej nížine, na Žitnom ostrove a na Východoslovenskej nížine. Inde je jej výskyt determinovaný špeciálnymi požiadavkami na substrát. Na Slovensku len ojedinelé vystúpi nad výšku 400 m.
[upraviť] Ochrana
Krajinnými úpravami sú ohrozené stále lokality. Užitočný druh, ktorý svojou nočnou aktivitou dopĺňa činnosť hmyzožravých vtákov.
[upraviť] Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrabavka škvrnitá