Horizont udalostí

Z Wikipédie

Pre vedecko-fantastický film pozri Horizont udalostí (film)

Horizont udalostí je plocha v priestoročase, ktorá pre daného pozorovateľa vymedzuje oblasť, z ktorej ho nemôže dosiahnuť žiadne elektromagnetické žiarenie (svetlo).

Typickým príkladom horizontu udalostí je hranica čiernej diery – úniková rýchlosť sa na nej rovná rýchlosti svetla, takže táto oblasť je najskoršia hranica, odkiaľ môže svetlo uniknúť. Ináč povedané, pod horizontom všetky časupodobné a svetelné svetočiary zostávajú v čiernej diere (eventuálne smerujú do singularity) a nemôžu ovplyvniť pozorovateľa mimo čiernej diery.

Horizont udalostí pre vonkajšieho pozorovateľa skutočne funguje ako horizont. Vidí objekty padajúce smerom k horizontu sa k nemu približovať, ale (v jeho vlastnom čase) ho nikdy nedosiahnu. Podľa jeho pozorovaní objekty padajú pomalšie a pomalšie smerok k horizontu a počas toho pádu sa červený posuv zväčšuje za všetky hranice až do nekonečna. Taktiež pozorovateľom meraná intenzita žiarenia padajúceho objektu sa rýchlo približuje k nule. V konečnom čase vonkajší pozorovateľ zaznamená posledný fotón z padajúceho objektu, nikdy však neuvidí padajúci objekt prechádzať cez horizont.

Horizont udalostí sa líši od časticového horizontu.

[upraviť] Pozri aj

• Čierna diera
• Všeobecná relativita
• Gravitačná singularita
• Gravitácia
• Časticový horizont
• Kvantová fyzika
• Schwarzschildova metrika