Hmlovina Slimák
Z Wikipédie
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
|---|---|
 |
|
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) |
|
| Typ | planetárna hmlovina |
| Trieda | ? |
| Rektascenzia | 22h 29m 38,35s |
| Deklinácia | -20° 50' 13,2" |
| Vzdialenosť | 650 ly |
| Červený posun | - |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 7,3 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 15' × 12' |
| Súhvezdie | Vodnár |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | ? |
| Priemer | 2,5 ly |
| Vek | ? |
| Absolútna jasnosť (V) | ? |
| Zvláštne vlastnosti | kometárne uzly |
| Iné označenia | NGC 7293 |
Hmlovina Slimák (tiež známa ako NGC 7293) je najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár. Vznikla asi pre 25 000 rokmi a rozpína sa rýchlosťou 24 km/s.
[upraviť] Všeobecné informácie
Hmlovina Slimák je od Zeme vzdialená približne 650 svetelných rokov. Vďaka svojej jasnosti 7,3 magnitúdy a priemeru približne 15 oblúkových minút je ľahko pozorovateľná pomocou ďalekohľadu (binokuláru). Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní.
Je to naša najbližšia a súčasne (napriek NGC označeniu) najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Je to tiež najrozľahlejšia hmlovinou na oblohe, ale to je skôr nevýhoda, pretože to znamená, že napriek veľkej celkovej magnitúde má malú plošnú jasnosť. Z tohto dôvodu ju neobjavil Herschel a nie je zaznamenaná ani v Messierovom katalógu. Patrí medzi najznámejšie planetárne hmloviny. Jej skutočný priemer je asi 1,5 svetelného roka a vznikla asi pred 25 000 rokmi odhodením horných vrstiev atmosféry materskej hviezdy. Jadro hviezdy sa zmenilo na bieleho trpaslíka s povrchovou teplotou 130 000°C a zdanlivou jasnosťou 13,3 mag. V dôsledku vysokej teploty je jeho žiarenie prevažne ultrafialové a možno ho vidieť len silným ďalekohľadom. Biely trpaslík osvetľuje svoje odvrhnuté obálky, samotnú hmlovinu, ktorá sa rozpína rýchlosťou 24 km/s. Kedysi bola táto hmlovina hviezdou podobnou nášmu Slnku – pohľad do hmloviny Helix nám odkrýva našu veľmi vzdialenú budúcnosť.
V tejto hmlovine, ale aj v mnohých iných sa nachádzajú podivuhodné útvary nazývané kometárne uzly. Boli prvýkrát pozorované v roku 1996 práve v hmlovine Slimák. Vzhľadom pripomínajú kométy, ale sú neporovnateľne väčších rozmerov. Iba samotné ich hlavy dosahujú dvakrát väčší rozmer ako má Slnečná sústava. Chvosty smerujúce radiálne od centrálnej hviezdy sú až 100-krát dlhšie ako priemer Slnečnej sústavy. Rozpínajú sa rýchlosťou 10 km/s. Hoci so skutočnými kométami nemajú nič spoločné, možno aspoň časť ich hmoty pochádza z Oortovho oblaku komét materskej hviezdy, ktorý sa v záverečnej etape jej vývoja vyparil. Tieto podivuhodné útvary pravdepodobne vznikli prienikom horúcejšej obálky vyvrhnutej materskou hviezdou neskôr s chladnejšou, skôr vyvrhnutou obálkou. Pri strete sa obálky rozpadli na fragmenty a utvorili útvary podobné kométam. Nie je vylúčené, že prachové častice kometárnych uzlov sa postupne zlepia a utvoria kompaktné ľadové telesá podobné Plutu.
