Glykogén

Z Wikipédie

Glykogén je polysacharid, ktorý si bunky vytváraju ako zásobnú formu zo sacharidov. Je energetickým zdrojom v látkovom metabolizme. Glykogén vzniká spájaním glukózových jednotiek do rozvetvených reťazcov, ktoré sú viac rozvetvené ako pri molekule škrobu.

Syntetizuje a odbúrava sa v pečeni a vo svaloch. Funkcia glykogénu v pečeni a vo svaloch je rozdielna. Pečeňový glykogén slúži predovšetkým na dopĺňanie glukózy do krvného riečiska. Pri poklese hladiny glukózy v krvi sa spúšťajú degradačné systémy pečene, štiepia glykogén na voľnú glukózu a tá sa uvoľňuje do obehu. Naopak, pri dostatočne vysokej hladine glukózy v krvi prebieha intenzívna tvorba glykogénu. Riadenie tohto procesu zabezpečujú hormóny inzulín a glukagón.

Svalový glykogén ma odlišné využitie. Aj keď tvorí iba jedno percento svalovej hmoty, vzhľadom k celkovej hmote svalov sa ho nachádza v organizme viac ako pečeňového. Svalový glykogén sa nemôže využiť na zvýšenie hladiny glukózy v krvi, a preto je zdrojom energie iba pre svalové bunky. Glykogén je pre človeka zásobnou formou sacharidov. Syntetizuje a odbúrava sa v pečeni a vo svaloch. Funkcia glykogénu v pečeni a vo svaloch je rozdielna. Pečeňový glykogén slúži predovšetkým na dopĺňanie glukózy do krvného riečiska. Pri poklese hladiny glukózy v krvi sa spúšťajú degradačné systémy pečene, štiepia glykogén na voľnú glukózu a tá sa uvoľňuje do obehu. Naopak, pri dostatočne vysokej hladine glukózy v krvi prebieha intenzívna tvorba glykogénu.

Svalový glykogén ma odlišné využitie v porovnaní s pečeňovým. Aj keď tvorí iba jedno percento svalovej hmoty, vzhľadom k celkovej hmote svalov sa ho nachádza v organizme viac ako pečeňového. Svalový glykogén sa nemôže využiť na zvýšenie hladiny glukózy v krvi, a preto je zdrojom energie iba pre svalové bunky.

[upraviť] Metabolizmus glykogénu

Metabolizmus glykogénu možno rozdeliť na syntézu a degradáciu. Syntézu nazývame glykogenéza a odbúravanie nazývame glykogenolýza. Aby proces tvorby a degradácie glykogénu zodpovedal potrebe organizmu, musí byť tento proces regulovaný určitým systémom.

V organizme je metabolizmus glykogénu kontrolovaný predovšetkým účinkom hormónov glukagónu, adrenalínu a inzulínu. Keď sa zvýši hodnota glukózy v krvi, tak sa zvýši aj hladina inzulínu. Hladina inzulínu sa zvýši (v menšom množstve) aj pri zvýšenej hladine aminokyselín v krvi. Glukóza zapríčiňuje aj pokles hladiny glukagónu v krvi. Pri konzumácii zmiešaného jedla (sacharidy, tuky, bielkoviny) zostáva hladina glukagónu približne konštantná, pretože aminokyseliny zapríčiňujú zvyšovanie hladiny glukagónu, a tým kompenzujú účinok glukózy.

Glukagón v pečeňovej a adrenalín v svalovej bunke aktivujú glykogenolýzu, inzulín naopak podporuje procesy vedúce k zvýšenej tvorbe tohto polysacharidu. Glykogenolýza je degradácia glykogénu na glukózu v pečeni. Tento proces sa spúšťa približne po 2 až 3 hodinách po prijatí potravy. Po 4 až 6 hodinách hladovania sa v pečeni (s menšou intenzitou aj v obličkách) spustí proces glukoneogenézy. Po 30 hodinách sú zásoby pečeňového glykogénu vyčerpané a glukoneogenéza je dôležitým procesom udržiavajúcim hladinu glukózy v krvi.