Gaussova krivka
Z Wikipédie
Gaussova krivka veľmi úzko súvisí s pojmom normálne (alebo Gaussovo) rozdelenie pravdepodobnosti. Charakterizuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom na referenčnú hodnotu.
Je funkciou len dvoch premenných: priemeru a štandardnej odchýlky.[1]
Obsah |
[upraviť] Vzťah opisujúci Gaussovu krivku
- g(x)-funkcia premennej x, ktorej grafom je Gaussova krivka
- σ-štandardná odchýlka
[upraviť] Predpoklady použiteľnosti
- veľký počet meraní a s tým spojený veľký počet elementárnych chýb.....v prípade malého počtu nie je, alebo je len ťažko možné, rozhodnúť o platnosti ďalších predpokladov
- výber vzorky adekvátnej skúmanému javu
- zaručenie nezávislosti meraní, prípadne odstránenie faktorov jednostranne vplývajúcich na jav
[upraviť] Využitie
Vo všetkých vedných disciplínach s podporou matematiky dokážeme pomocou Gaussových predpokladov filtrovať alebo analyzovať výsledky meraní a výskumov.
Ukazuje sa, že pri dodržaní vyššie uvedených predpokladov každý náhodný dej vykazuje svoje správanie podľa Gaussovho rozdelenia.
Príklady:
- sociologické výskumy, predvolebné odhady a pod.
- rozloženie dier po guľkách pri streľbe na terč
- meranie vzdialenosti využitím laserového svetla
- rozoznávanie očakávaného javu od náhodných