Erik Gunnar Asplund

Z Wikipédie

Erik Gunnar Asplund
Švédsky architekt.
Narodenie	22. september 1885 Štokholm, Švédsko
Úmrtie	20. október 1940 Štokholm, Švédsko
Pozri aj Biografický portál

Erik Gunnar Asplund (* 22. september 1885 – † 20. október 1940) bol švédsky architekt.

Obsah

1 Život
2 Tvorba
- 2.1 Galéria
3 Iné projekty
4 Referencie

[upraviť] Život

Erik Asplund sa narodil 22. septembra, 1885 v Štokholme. V zásade je považovaný za jedného z vedúcich švédskych architektov, ktorý mal výrazný vplyv aj na ďalšie generácie škandinávskych architektov. Asplund začal svoju kariéru ako maliar a v rokoch 1905-1909 vyštudoval maľbu na Kráľovskom umeleckom inštitúte v Štokholme. Avšak jeho záujem o architektúru neutíchal a tak navštevoval aj Štokholmskú školu architektúry. Po skončení štúdií pracoval pre architektov ako Tengrom, Westman a Östberg. Svoje architektonické vzdelanie zavŕšil rozsiahlymi cestami naprieč Švédskom a niektorými časťami Európy ako napríklad Gréckom a Talianskom v rokoch 1913-1914, ktoré naňho výrazne zapôsobili.

Neskôr Asplund pracuje sám a vyhráva množstvo súťaži na realizáciu svojich stavieb. Takisto sa venuje dizajnérskej činnosti, nábytok, ktorý v rannom období svojej tvorby navrhol bol v neoklasickom štýle. Okrem práci vo svojej kancelárii sa venoval aj pedagogickej činnosti na Kráľovskom technologickom inštitúte (v rokoch 1931 -1940) a pôsobil aj ako redaktor Švédskeho architektonického magazínu.

[upraviť] Tvorba

Jeho tvorba prešla viacerými premenami. Začiatok je charakterizovaný neoklasickým štýlom, v jeho prípade založenom na voľnej integrácii klasickej a domorodej témy ovplyvnenej cestami po USA a Grécku. Koncom dvadsiatych rokov 20. storočia stál pri zrode moderny. Vo svojej tvorbe sa snažil nájsť cestu k novej architektúre ako aj spôsobu žitia. Pridŕžajúc sa týchto princípov sa stal v roku 1931 spoluautorom a signatárom „Acceptera manifesto“. Sám sa vyjadril: „ Už tu nie je viac potreba starých foriem, vychádzajúcich z kultúry.“

Jeho návrh pre Štokholmskú výstavu v roku 1930 jasne indikoval jeho modernistické ideály inšpirované Bauhaus-om. Prvou budovou v medzinárodnom modernistickom štýle vo Švédsku bola práve stavba, reštaurácia „Paradiset“, ktorú navrhol s použitím železa a skla, pri príležitosti spomínanej expozície.

Medzi jeho najvýznamnejšie stavby patrí Kino Skandia (1922-1923), Mestská knižnica v Štokholme, obe stavby v neoklasicistickom štýle (dokončená v roku 1928), Štokholmské krematórium s cintorínom, ktoré je od roku 1994 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tento areál „posledného odpočinku“, ktorý zahŕňa okrem krematória aj rozličné kaplnky bol vytvorený v rokoch 1914–1940. Na tomto projekte Asplund spolupracoval aj so Sigurdom Lewerentzom. Ďalšou hodnotnou stavbou, ktorú Asplund realizoval bola prístavba radnice v Gothenburgu z rokov 1917-1937. Táto budova prezentuje aj jeho prechod od neoklasicizmu k funkcionalizmu. Zároveň, tento radikálny vývoj sa odzrkadľuje aj v jeho dizajnérskej tvorbe. Po osvojení si modernistickej idey môžeme sledovať na jeho nábytku časté využívanie oceľových dutých rámov, ako napríklad na kresle „Karmstol“. Celkovo Asplund navrhol 68 projektov, z čoho bolo 32 zrealizovaných. Zahŕňajú letisko, školy, bývanie, obchody, reštaurácie a mauzólea...

Môžeme teda povedať, že Erik Gunnar Asplund hral ústrednú rolu v rozvoji Škandinávskej modernej architektúry a dizajnu. Jeho práca ovplyvnila architektov a dizajnérov ako: Alvar Aalto, Erik Bryggman, Arne Jacobsen, Jørn Utzon. Bol aj priateľom Alvara Aalta, ktorý v jeho nekrológu napísal:

„ Kontakt s prírodou, vrátane ľudí, bol viditeľne prítomný vo všetkých jeho projektoch.“