Cigánska láska
Z Wikipédie
Cigánska láska (Die Zigeunerliebe) je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Premiéra sa konala 8. januára 1910 v Carl Theater vo Viedni. Libreto napísali Alfred Maria Willner a Robert Bodanzky. Opereta podáva vážnu tému lásky, zaľúbenosti a skutočných životných hodnôt vo veľmi pôvabnej operetnej forme. Hudba je skôr ťažšia, dramatická, silne čerpá z maďarských hudobných motívov (v pôvodnej verzii sa v orchestri uplatnil aj typicky maďarský hudobný nástroj "tárogató", ktorý má zvuk podobný anglickému rohu). Jedným z vrcholných hudobných vyjadrení diela je duet Jonela a Zoriky z druhého dejstva „Zorika, Zorika kehre zurück“ („Zorika Zorika vráť sa mi späť“), ktorý je dramatický ale aj veľmi romanticky precítený zároveň.
Zaujímavosťou je tiež, že na Salzburskom predstavení Cigánskej lásky v roku 1921, prvýkrát vystúpil v Lehárovej operete tenorista Richard Tauber, ktorý neskôr značnou mierou prispel k úspechu posledných autoroných operiet.
V sezóne 1942/1943 operetu prepracovali na operu a dej libreta premiestnili do obdobia maďarskej revolúcie v roku 1848. Takto upravené dielo uviedla pod názvom "Potulný študent" maďarká opera v Budapesti.
[upraviť] Obsah
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela![upraviť] I. dejstvo
V Sedmohradskom kraji žije Zorika a Jonel, ktorí sa chcú vziať. Predvečer svadby prichádza Jóži ich kamarát z detstva, ktorý sa stal úspešný huslista. Aj keď má Jonela rada, Jóžiho mnohé zážitky a dobrodružstvá Zoriku lákajú. Nevie tomu odolať a povie mu, že ráno by s ním rada odišla preč z „nudného“ vidieckeho kraja.
Je práve večer svätého Jána a podľa povesti, kto sa v ten deň napije z riečky Černy, tomu sa bude snívať o budúcnosti. Zorika sa napije a zaspí na brehu ...
[upraviť] II. dejstvo
Zorike sa sníva ako odchádza s Jóžim. Jóži však má rád cestovanie z miesta na miesto. Ctí si len svoju slobodu, nezávislosť, a viazať sa vôbec nechce. Zorike sa čoskoro prestane páčiť takýto život, obzvlášť, keď jej sokyňa je bohatá vdova Ilona. V tom prichádza Jonel, ktorý ju napriek všetkému volá domov.
[upraviť] III. dejstvo
Zorika sa zobudí zo sna a vidí vedľa seba Jonela, ktorý keď ju dlho nevidel, začal ju hľadať. Je šťastná, že všetko bol iba sen. Teraz už pochopila, čo je skutočná láska a že šťastie nájde iba po boku Jonela. Jóžiho odmietne a ten s pomerne ľahkým srdcom odchádza so svojimi huslami do sveta ...
(Pre anglicky hovoriace krajiny bola v Londýne opereta prepísaná tak, aby II. dejstvo bola skutočnosť a nie sen. Anglické publikum by vraj sen v divadelnom diele neprijalo.)
