Chrupavka
Z Wikipédie
Chrupavka alebo chrupka (lat. cartilago, gr. chondros) je druh podporného tkaniva. U bezstavovcov sa vyskytuje len zriedka (napr. u slimákov), u stavovcov spolu s kosťami tvorí kostru.
Obsah |
[upraviť] Vývoj chrupavky
Chrupavka je pôvodom z mezenchýmu. Z jeho buniek vzniká tzv. prochondrálne tkanivo, pričom sa bunky začínajú obklopovať medzibunkovou hmotou a vzájomne sa tak od seba vzďalovať. Na povrchu pribúda hmota chrupavky apozíciou (pripojovaním vrstvičiek nového materiálu) z perichondria.
[upraviť] Zloženie chupavky
Chrupavka spĺňa požiadavky organizmu na pevnosť a pružnosť. Na jej stavbe sa podieľajú nasledovné zložky:
- bunky - chondrocyty
- medzibunková hmota - je pomerne tuhá a pružná. Základnou zložkou je polymér chondromukoid, zložený s mukoproteínov a chondroitínsulfátov, a kolagénne alebo elastické fibrily - podľa typu chupavky.
- perichondrium
- cievy - len minimálne množstvo, väčšinou žiadne. Do chupavky sa cievy dostávajú pasívne pri vývoji, kedy ich chrupavčité tkanivo obrastá. Aktívne vnikanie ciev do chrupavky je väčšinou prejavom jej ochorenia.
Väčšie chrupavky majú pravidelnú vnútornú štruktúru, ktorá sa skladá so základných stavebných jednotiek - chondrónov. Chondrón je tvorený skupinkou chondrocytov, obklopených medzibunkovou hmotou a obkrúžených zväzkami fibríl - vzniká tak drobný „vankúšik“ ktorý zvyšuje pružnosť a pevnosť chrupavky.
[upraviť] Druhy chrupavky
Podľa štruktúry základnej hmoty rozlišujeme štyri druhy chrupavky: bunkovú, hyalínnu, elastickú a väzivovú.
[upraviť] Bunková chrupavka
Bunková alebo parenchýmová chrupavka je základným embryonálnym typom, z ktorého sa vytvárajú všetky ostatné. Tvoria ju najmä bunky mechúrikovitého tvaru s minimálnym množstvom medzibunkovej hmoty. Trvale sa nachádza len v telách malých hlodavcov, aj to len v malom množstve.
[upraviť] Hyalínna chrupavka
Je najrozšírenejším typom, pre svoju čiastočnú priehľadnosť sa niekedy označuje aj ako sklovitá. Vyskytuje sa už u mnohoštetinavcov (Polychaeta), tvorí subradulu ulitníkov (Gastropoda), kostru žralokov (Selachiformes) (u veľkých druhov inkrustovaná CaCO3). Vytvára zárodočný skelet vyšších stavovcov (postupne osifikuje), a v dospelosti tvorí iba hrtan, konce rebier, spevňuje nos a vytvára kĺbové chrupavky. Tento typ chrupavky je ohybný a elastický, belasej až namodralej farby. Bunky (chondrocyty) sklovitej chrupavky sú obyčajne oválneho tvaru. Sú uložené v komôrkach buď jednotlivo, alebo v skupinách (tzv. izogenetické skupiny). U staršej chrupavky prevláda medzibunková hmota (viac ako 95%), u mladšej sú bunky hustejšie vedľa seba. Základná hmota je buď amorfná, tvorená z mukopolysacharidov a vody (až 80 %), alebo vláknitá, tvorená z jemnej siete kolagénových fibríl, ktorá je zaliata do amorfnej hmoty. Na povrchu je chrupavka obalená väzivovým obalom z tuhého kolagénu s prímesou elastických vlákien – perichondriom.
[upraviť] Elastická chrupavka
V základnej hmote má okrem kolagénových aj veľa elastických vlákien. Chondrocyty sú rovnomerne rozložené, netvoria skupiny buniek. Farba chrupavky je nažltlá, málo priesvitná. Je veľmi pružná. Vyskytuje sa v ušnici, sluchovej a Eustachovej trubici, v epiglottis.
[upraviť] Väzivová chrupavka
Vyskytuje sa pomerne vzácne. Je matná, biela, nepriehľadná. V jej medzibunkovej hmote výrazne prevažujú hrubé zväzky kolagénových vláken, amorfnej hmoty a buniek je málo. Tento typ chrupavky dobre odoláva tlaku i ťahu a u stavovcov sa vyskytuje v podobe medzistavcových platničiek, meniskov a v spone lonovej kosti.
