Carnuntum
Z Wikipédie
Carnuntum bola pôvodne keltská osada, neskôr rÃmsky vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Ležà v katastri dneÅ¡ných obcà Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neÄaleko Bratislavy.
Obsah[skryť] |
[upraviÅ¥] SÃdliskové formy
Názov je prebratý od predrÃmskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomÃna v roku 6 po Kr., keÄ sa tu možno zastavil rÃmsky veliteľ Tiberius na výprave proti Markomanom. Tábor vznikol na križovatke Jantárovej cesty a podunajskej cesty v rokoch 14-37 po Kr; v roku 15 po Kr. sem prevelili legio XV Apollinaris z Poetovia (dn. Ptuj) a vznikol tu legionársky tábor (castra), pôvodne drevozemný, za vlády cisára Vespaziána (vládol 69 - 79 po Kr.) kamenný.
ÄŒoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejÅ¡ie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná Å¡tvrÅ¥ a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinnà prÃsluÅ¡nÃci vojakov, obchodnÃci a ÄalÅ¡Ã obyvatelia, ktorà poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (canabae). Napokon sa v blÃzkosti vojenského tábora usadzovali rÃmski obÄania, ktorà mali záujem podnikaÅ¥ v pohraniÄnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (vládol 117 - 138 po Kr.) Å¡tatút municipium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. stor. po Kr. ho cisár Septimius Severus za podporu pri jeho vyhlásenà za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sÃdlisko, ktoré tvorili tri samostatné Äasti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväÄÅ¡ieho rozmachu (2. stor. po Kr.) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
[upraviť] Dejiny
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. V roku 6 po Kr. bolo možno východzÃm bodom rÃmskych vojsk v boji proti Marobudovi v ÄŒechách (pre povstanie panónskych légià musela byÅ¥ výprava odvolaná). Po vytvorenà provincie Pannonia bolo Carnuntum sÃdlom miestodržiteľa, po rozdelenà Panónie (103/104 po Kr.) sa stalo sÃdlom Hornej Panónie (Pannonia Superior). V budove sÃdla miestodržiteľa Panónie navÅ¡tÃvil pravdepodobne Carnuntum už cisár Domicián v rámci vojen s Germánmi. Cisár Hadrián (117-138) povýšil Carnuntum na municÃpium (Municipium Aelium Carnuntum).
Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180 po Kr.). PoÄas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcià voÄi Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dneÅ¡ného Slovenska. PoÄas markomanských vojen znaÄne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský amfiteáter, ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.
13. augusta 193 bol v Carnunte Septimius Severus, miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vÄaky povýšil Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), Äo bolo postavenie, aké mal vtedy dneÅ¡ný KolÃn nad Rýnom, TrevÃr a Efezos.
V 3. storoÄà bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu eÅ¡te vyhlásili za cisára Regaliana, ktorý vÅ¡ak fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storoÄia Carnuntum stal súÄasÅ¥ou provincie Panónia Prima.
V roku 308 alebo 309 po Kr. sa v Carnunte ziÅ¡li niekoľkà rÃmski cisári pod vedenÃm bývalého cisára Diocletiana na schôdzi, ktorá mala vyrieÅ¡iÅ¥ problém viacerých súÄasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka vÅ¡ak neskonÄila s úspechom a v RÃmskej rÃÅ¡i pokraÄovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár KonÅ¡tantÃn Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v rÃÅ¡i.
V 4. storoÄà po Kr. osÃdlenie v Carnunte zaÄalo ubúdaÅ¥. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká ÄasÅ¥ civilného obyvateľstva sÅ¥ahovala do západných provincià (Itália, Gallia). V 1. polovici 4. storoÄia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 5. storoÄia mesto postihlo zemetrasenie.
V r. 375 cisár Valentinianus v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom naÅ¡iel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovaÅ¥ tábor. Posledná posádka odiÅ¡la z Carnunta asi koncom 4. storoÄia. NeskororÃmsky historik Ammianus Marcellinus pÃÅ¡e o meste "ako o opustenej a Å¡pinavej diere".
[upraviť] Stavby v Carnunte
Carnuntum ako vojenský tábor aj civilné osÃdlenie poskytovalo svojim obyvateľom, obÄanom RÃmskej rÃÅ¡e, vÅ¡etky sociálne a ÄalÅ¡ie výhody, ktoré užÃvali aj obÄania v iných Äastiach rÃÅ¡e. Preto boli na územà jednotlivých jeho Äastà vybudované viaceré verejné i súkromné stavby, s akými sa môžeme stretnúť aj v iných oblastiach.
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storoÄia a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.
Amfiteáter ako stredisko zábavy a konania gladiátorských hier a zápasov s divými Å¡elmami tvoril neodmysliteľnú súÄasÅ¥ každého rÃmskeho mesta. V Carnunte boli vybudované dva amfiteátre: jeden v západnej Äasti osÃdlenia s kapacitou asi 7000 divákov, druhý vo východnej Äasti s kapacitou asi 14 000 divákov. Vo východnom amfiteátri je nad bránou, ktorou vstupovali do arény gladiátori, text, z ktorého je jasné, že ho dali postaviÅ¥ najvyššà úradnÃci v meste (quattuorviri). Približne okolo roku 320 pred Kr. bol v jednej Äasti tohoto amfiteátra postavený kresÅ¥anský oltár z dvoch starÅ¡Ãch pohanských oltárov a mramorovej platne, Äo svedÄà o prÃtomnosti kresÅ¥anov v Carnunte.
Pohanská brána bola postavená na prÃstupovej ceste ku Carnuntu pravdepodobne v súvislosti s konferenciou cisárov na zaÄiatku 4. stor. po Kr. Má tvar Å¡tvoruholnÃkovej veže so Å¡tyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká ÄasÅ¥.
Civilné mesto - zachoval sa Å¡achovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajÅ¡Ãch ulÃc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, kúpele (thermae), rekonÅ¡truovaný bol chrám bohyne VenuÅ¡e, zachovali sa aj zvyÅ¡ky chrámu, zasväteného bohovi Mithrovi (mithraeum). Na viacerých miestach sa pod povrchom ulÃc naÅ¡li zvyÅ¡ky kanalizácie.
Museum Carnuntinum - bolo vybudované v mesteÄku Deutsch Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbranà a výzbroje (kopie, meÄe, zvyÅ¡ky Å¡upinových brnenÃ), keramiky, mincÃ, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), Å¡perky a predmety pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožniÄky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.
V záhradnej Äasti múzea sú vystavené predovÅ¡etkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojnÃci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradnÃkov, votÃvne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyÅ¡ky mozaÃk a sôch.
[upraviť] Literatúra
- Werner Jobst: Provinzhauptstadt Carnuntum. 1983
- M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): Der römische Limes in Österreich. 1986
- K. Genser: Der österreichische Donaulimes in der Römerzeit. 1986
- Werner Jobst (Hrsg.): Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau. 1992