Budova I.G. Farben

Z Wikipédie

Panoramatický pohľad na Budovu I.G. Farben z juhu.

Budova I.G. Farben alebo Poelzigova budova (nem. IG-Farben-Haus, Poelzig-Bau, Poelzig-Ensemble, v minulosti IG-Farben-Gebäude, IG-Farben-Komplex, General Creighton W. Abrams Building) bola postavená v rokoch 1928–1931 vo Frankfurte nad Mohanom podľa plánu architekta Hansa Poelziga ako centrála chemickej firmy I.G. Farben. Až do 50. rokov bola najväčšou administratívnou budovou v Európe a tiež jednou z najmodernejších. Je známa hlavne svojimi výťahmi paternoster.

Počas nacistického režimu slúžila budova ako centrála pre výskumné projekty spojené s vývinom syntetickej ropy a gumy a ako administratívne centrum pre výrobu horčíka, mazacích olejov, výbušnín, metanolu a smrtiaceho plynu Zyklon B, ktorý sa používal v koncentračných táboroch.

Po druhej svetovej vojne v nej až do roku 1995 sídlilo ústredie americkej armády. Od roku 2001 v nej sídli časť Goetheho univerzity. O jej pomenovaní sa dodnes vedú spory.

[upraviť] Budova

Budova bola postavená na pozemku Grüneburg v mestskej časti Westend, ktorý od roku 1837 patril rodine Rotschildovcov a v rokoch 1864–1928 tu stála budova Mestského zariadenia pre psychiatrických a epileptických pacientov. Na väčšej západnej časti pozemku bol v roku 1880 založený Grüneburgský park.

V roku 1927 získal chemický koncern I.G. Farben časť pozemku na stavbu svojej centrály. Za architekta bol vybraný Hans Poelzig. Stavba začala koncom roka 1928 a bola dokončená za 24 mesiacov v roku 1930. Celý komplex (záhrady, parkoviská) bol dokončený v roku 1931.

Investori podľa vlastných slov nechceli budovu v štýle Bauhausu, ale "symbolické znázornenie nemeckej obchodníckej a vedeckej zručnosti, v oceli a kameni". Budovu, ktorú navrhol Hans Poelzig, možno zaradiť do štýlu Novej predmetnosti (Neue Sachlichkeit).

Budova je dlhá 250 m, vysoká 35 m a má deväť poschodí, výška jedného poschodia za zdola nahor znižuje (z 4,6 m na 4,2 m). Budova sa tak pozorovateľovi zdá vyššia. Jej objem je 280 000 m³, na jej konštrukciu sa použilo 4 600 ton oceli. Fasádu bola obložená s 33 000 m² cannstattského travertínu.

Budova I.G. Farben má šesť krídel, ktoré sú prepojené mierne zakrivenou centrálnou chodbou. Takto mali všetky kancelárie prístup k dostatočnému prirodzenému osvetleniu a ovzdušneniu. Konkávna forma zmierňuje jej masívny vzhľad pri čelnom pohľade.

Tento článok súvisiaci s architektúrou je príliš krátky (tzv. „výhonok“). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku „úprava“ (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.