Budkovce
Z Wikipédie
| Budkovce | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Michalovce |
| Región: | Zemplín |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 1476 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 522376 |
| EČV: | MI |
| PSČ: | 072 15 |
| Telefónna predvoľba: | |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| Web: | www.budkovce.sk |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Budkovce sú obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Michalovce.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Obec Budkovce sa rozprestiera v bývalej Zemplínskej župe, v južnej časti Michalovského okresu, na pravom brehu Laborca, 39° 36´ východne od Ferra a pod 48° 40´ severnej dĺžky. Nadmorská výška je 105 m, fixným bodom nadmorskej výšky je prah rímsko - katolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice.
[upraviť] Časti obce
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
Rieka Laborec, potok Duša.
[upraviť] Vodné plochy
[upraviť] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[upraviť] História
Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii „ Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetko - právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum - mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov pred Kr.
Keď sa po zemplínskej rovine prehnali Drakovia a po nich germánski Góti, zač. 5. storočia prichádzajú a usídľujú sa tu potiskí Slovania. Jeden z týchto kmeňov sa zastavil na malej vyvýšenine Hurka a usídlil sa tu. Miesto zo všetkých strán obklopovali vody Laborca a Duše, ktoré v čase jarných a letných záplav vytvárali okolo akoby malé more. Naši predkovia klčovali lesy, chovali dobytok, pestovali plodiny a zaoberali sa hrnčiarstvom. Asi v 8. - 11. stor. Duša zmenila svoje koryto a začala vznikať nová osada - základ dnešnej obce. V roku 1220 sem prišiel prvý feudál - potomok starogermánskeho kmeňa Svébov Guth - Keled k svojmu menu aj prímenie Buttkay. Pod menom Buttka sa osada spomína aj v listine kráľa Karola Róberta v roku 1322, keď Buttkayovci vymohli pre svoju osadu štatút mesta s právom meča a právom usporadúvať trhové dni. Grófsky rod Buttkayovcov zaujímal v histórii Budkoviec veľmi významné miesto a vymrel po meči v 17. stor. smrťou posledného Buttkayovca - podžupana Štefana. V 15. a 16. stor. o významnom postavení Budkoviec svedčí aj prílev šľachty napr. Ján Kenderessi, Bálint Pesti, Matej Wiczmándy a iní. po smrti Buttkayovcov prichádza Ján Munkacsi, Szirmayovci, Schmidegyovci, Lobkovitzovci a rodina Péterffy. Rodina Wiczmándyová je v obci po Buttkayovcoch druhá najvýznamnejšia.Mali vlastnú kúriu a ako jediní šľachtici okrem Buttkayovcov vlastnili (od r. 1568) právo meča.
Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19.stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničná trať, trasa Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany, bola dokončená v roku 1921. V tomto roku presne 19.12.1921 bol v Budkovciach založený aj miestny odbor Matice Slovenskej, jeho zakladateľom bol vedúci notár Bohdan Vilček. V čase mobilizácie v roku 1938 nastúpili aj Budkovčania. Okolité obce zabralo hortyovské Maďarsko a obec sa tak stala prihraničnou obcou. V roku 1942 bolo vyvezených 13 židovských rodín do táborov smrti. Dňa 12.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko, ktoré zriadilo v škole poľnú nemocnicu. Dňa 25.11.1944 Nemci obec opúšťajú a prichádzajú ruské hliadky. Po oslobodení a ukončení 2. svetovej vojny sa začalo s pozemkovou reformou, obnovili sa mosty, železničná trať a dobudoval sa kultúrny dom. Od 1.1.1949 bola v obci zriadená 1. stredná škola - meštianska a v tom istom roku sa zriadilo aj štátne kino Laborec a lesná škôlka. V období 1950 - 55 sa vybudovala hasičská zbrojnica a miestny rozhlas ako jeden z prvých v okrese. Na záhradách bývalého veľkostatkára Wiczmándyho sa začal budovať nový športový štadión. Koncom roku 1955 bola daná do užívania obecná pekáreň. V roku 1957 bolo založené JRD, jeho prvým predsedom bol Juraj Sabol. pri založení malo družstvo 31 členov a 123,3 ha pôdy. V tomto roku sa začalo aj s výstavbou ropovodu Družba, kde sa súbežne začala aj výstavba troch šesťbytových jednotiek.
V roku 1961 bola v obci zriadená Materská škola. MNV zriadil 1.6.1966 „ Prevádzkáreň “. V roku 1970 bola daná do užívania nová Základná deväťročná škola s telocvičňou, špeciálnymi učebňami, dielňou a školskou jedálňou s kuchyňou.
Do obce pribudlo aj Nákupné stredisko Jednoty. V roku 1971 začali vychádzať aj prvé dedinské noviny „ Budkovčan “. V roku 1975 došlo k zlúčeniu okolitých JRD - Budkovce, Sliepkovce a Lastomír na JRD „ Zlatý Klas “. V roku 1980 pribudol Nový kultúrny dom, kde je umiestnený Obecný úrad, obvodný matričný úrad a miestna knižnica. Za zmienku stojí aj výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne, Domu služieb a plnofikácia obce v rokoch 1977 - 1979. V období socializmu narastá význam Budkoviec ako strediskovej obce. Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj v našej obci k zmenám, ktoré sa snáď najvýraznejšie dotkli Agrokombinátu. Po revolúcii prešiel viacerými transformáciami a dnes tu namiesto veľkého poľnohospodárskeho podniku a potom aj niekoľkých s.r.o. nefunguje už hádam nič. Šport v Budkovciach sa tak v minulosti ako aj dnes nesie v znamení futbalu.
[upraviť] Súčasnosť
Od roku 1995 je to pod hlavičkou OŠK ( Obecný športový klub ) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a i. V obci pôsobí poľovnícke združenie „ Bažant “. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímsko - katolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej. V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla.DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku ... . K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia poriadania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín „ Budkovčan “, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.
V roku 1998 sa zahájila výstavba vodovodu, ktorý bol dokončený koncom roku 2004.
[upraviť] Politika
Na čele obce od roku 1900 stáli títo richári:
- Harbuľák Štefan
- Sabol Ján
- Kraus Štefan
- Harbuľák Pavol
- Pivarník Július
- Eštok Ján
- Harbuľák Ján
- Hájnik Štefan
- Kuchár Július
- Galamoš Štefan
- Sinčák Štefan
- Kičinka Štefan
- Janusko Juraj
- Fedor Michal
- Ferik Štefan
- Uhrina Marián
[upraviť] Obecné zastupiteľstvo
[upraviť] Obyvateľstvo
v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov,
v roku 1890 - 1136 obyvateľov,
v roku 1910 - 1341 obyvateľov,
v roku 1930 - 1436 obyvateľov,
v roku 1940 - 1602 obyvateľov,
v roku 1965 - 1560 obyvateľov,
v roku 2001 - 1504 obyvateľov,
[upraviť] Partnerské obce
Partnerskou obcou je maďarská obec Laszki.
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlo
[upraviť] Múzeá
[upraviť] Hudba
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
K najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam patria:
- Rímsko - katolícky kostol Najsvätejšej Trojice pôvodne ranogotický zo začiatku 14. storočia, aj keď sa predpokladajú staršie základy z predošlého storočia .Terajší kostol Najsv.Trojice bol postavený v roku 1612 v ranogotickom slohu.
- Neskororenesančný kaštieľ rodiny Buttkayovcov z roku 1617, neskôr koncom 18. stor. rozšírený nárožnými vežami a prístavbou masívneho klasicistického portika. Na hlavnej fasáde je do pôvodného neskororenesančného muriva vsadený kamenný erb z letopočtom vzniku 1617. Kaštieľ zdobia piliere so sokolovitou pätkou, skosené hrany, rímsovité hlavice, valené klenby v prízemí, miestnosti vo veži majú tzv. české placky.
- Socha Sv. Jána Nepomuckého - polychrómová plastika z polovice 19. storočia, na ktorú pri búrke v roku 1919 spadla 200 - ročná jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady občana Františka Šamudovského zreštaurovaná a dodnes zdobí kostolný dvor.
