Brhlíkovité

Z Wikipédie

Brhlíkovié
Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Vtáky Aves Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae Nadrad (superordo) Letce Neognathae Rad (ordo) Spevavce Passeriformes Čeľaď (familia) Brhlíkovité Sittidae
Vedecký názov
Sitta europaea Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Brhlíkovité (Sittidae) sú čeľaď radu vrabcotvaré.

Sú to malé vtáky (11-18 cm), s veľkou hlavou, silným šidlovitým zobákom, krátkymi silnými nohami s ostrými drápmi a krátkym chvostom. Bývajú veľmi pestrí, obe pohlavia rovnako alebo veľmi podobne sfarbené. Všetko sú to stromové vtáky, šplhajúce po kmeni, niekoľko druhov sa však prispôsobilo aj životu na skalách. Sú to hmyzožravci, ale môžu sa živiť aj semenami (najmä v zime). Obývajú Severnú Ameriku, Euroáziu aj Austráliu. V Európe žije jeden rod s troma druhmi. U nás žije iba jediný druh brhlík lesný (Sitta europaea).

[upraviť] Druhy

• Brhlík lesný alebo brhlík obyčajný, Sitta europaea
• Brhlík skalný, Sitta neumayer
• Brhlík bieloprsý, Sitta carolinensis
• Sitta nagaensis
• Sitta cashmirensis
• Sitta castanea
• Sitta himalayensis
• Sitta victoriae
• Sitta pygmaea
• Sitta pusilla
• Sitta whiteheadi
• Sitta ledanti
• Sitta krueperi
• Sitta villosa
• Sitta yunnanensis
• brhlík čiernotemenný alebo brhlík čiernohlavý Sitta canadensis
• Sitta leucopsis
• Sitta tephronota
• Sitta frontalis
• Sitta solangiae
• Sitta oenochlamys
• Sitta azurea
• Sitta magna
• Sitta formosa

V širšom zmysle sa do tejto čeľade zaraďujú aj murárikovité (Tichodromidae) a v minulosti aj dnes samostatná čeľaď Neosittidae.