Borovicorasty
Z Wikipédie
| Borovicorasty | |
|---|---|
 |
|
| Vedecká klasifikácia | |
| Doména | Eukaryoty |
| Ríša (regnum) | Rastliny Plantae,Vegetabilia |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta |
| Skupina | Nahosemenné Gymnospermae |
| Oddelenie | Borovicorasty Pinophyta |
| Vedecký názov | |
| Pinophyta Cronquist, Takht. & Zimmerm. ex Reveal, 1996 |
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
|
Borovicorasty (Pinophyta, synonymum Coniferae) (nazývané aj ihličiny, ale tento názov by mal patriť skôr triede Pinopsida) sú oddelením ríše rastlín. Borovicorasty sú dreviny, väčšinou stromy, málokedy kríky (napr. kosodrevina). Patria k nim najväčšie stromy na svete, sekvoje (Sequoia sempervirens) a sekvojovce (Sequoiadendron giganteum), ktoré rastú v oblasti západného pobrežia Severnej Ameriky. Takisto najstarší žijúci strom na svete je borovica druhu Pinus longaeva, ktorá rastie v Kalifornii v USA a ktorej vek sa odhaduje na 4838 rokov.
Obsah |
[upraviť] Znaky borovicorastov
Borovicorasty majú väčšinou silnú apikálnu dominanciu s monopodiálnym rozkonárovaním, ktoré tvorí viac-menej pravidelné prasleny bočných konárov. Kmene borovicorastov majú kambiálne kruh delivého pletiva, takže druhotne hrubnú. Lyko, kôra aj listy často obsahujú živicové kanáliky, ktoré produkujú typickú vôňu.
Typické pre borovicorasty sú ich listy, ktoré sú ihlicovité, alebo šupinaté s hrubou pokožkou a kutikulou. Prieduchy listov sú často vnorené do listu, čím sa znižuje odpar vody. Listy môžu vyrastať po jednom (napr. smrek), po dvoch až piatich (borovica), alebo vo zväzočku na typických skrátených konároroch nazývaných brachyblasty (napr. smrekovec). Väčšina druhov je stálezelených, niektoré druhy sú opadavé (napr. smrekovec a metasekvoja)
[upraviť] Rozmnožovanie
Ihličiny vytvárajú jednopohlavné (monoecické) šištice (strobilis). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek s krátkou nitkou na ktorej sú dve peľové puzdrá produkujúce veľké množtsvo peľu. Peľ má často 2 vzdušné vaky a je roznášaný vetrom (borovicorasty sú vetroopelivé). Samičia šištica pozostáva s plodných šupín (megasporofyly), ktoré sa rozdeľujú na podporné šupiny a semenné šupiny. Na nich sa nacházajú 2 vajíčka, ktoré sú svojím otvorom (mikropilárny otvor) obrátené smerom k stredovej ose šištice. Vajíčko (ovulum) obsahuje samotnú vajcovú bunku (oosféru), 2 podporné bunky (archegóniá) a vyživovacie pletivo (primárny endosperm).
Po opelení prerastá peľové zrnko pomocou peľového vrecúška cez otvor nazývaný mikropile do vajíčka. V ňom vznikajú dve neobrvené spermatické bunky, z ktorých jedna oplodní oosféru a druhá zaniká. Na rozdiel od Magnoliophyta ostávajú vyživovacie pletivá (endosperm) haploidné.
Po oplodnení sa zo samičej šištice vytvorí väčšinou drevnatá šiška. Šišky sú veľmi variabilné a sú dôležitými znakmi pri rozoznávaní jednotlivých druhov. Niektoré šišky môžu mať redukované niektoré šupiny.
[upraviť] Fylogenetický pôvod
Pôvod borovicorastov leží niekde v neskorom karbóne, odkiaľ pochádzajú fosílie vyhynutého radu Cordaitales, ktoré považujeme za predkov dnešných borovicorastov a gínk. Z Permu je známy ďalší vyhynutý rad Volziales, ktorý vyhynul niekedy počas jury. V druhohorách boli borovicorasty najvýznamnejšou skupinou rastlín, pričom v tom čase existovali aj bylinné druhy. Z počas jury resp. kriedy sa vyvinuli všetky dnešné čeľade.
Napriek tomu, že v súčasnosti dominujú krytosemenných rastlín, sú borovicorasty stále významnou skupinou rozšírenou po celej Zemi.
[upraviť] Taxonomické členenie
Oddelenie borovicorasty (Pinophyta) je niekedy zamieňané s taxonomickou skupinou "nahosemenné rastliny". V súčasnosti sa ale recentné (dodnes žijúce) nahosemenné rastliny väčšinou delia do štyroch oddelení (okrem Pinophyta sú to pomerne malé skupiny, Cycadophyta, Cordaitophyta a Gnetophyta), pričom borovicorasty sú z nich najväčšie a najrozšírenejšie.
Borovicorasty zahrňujú asi 70 rodov a 600-650 druhov rastlín. Pôvodne sa členili do dvoch radov, Pinales (borovicotvaré) a Taxales (tisotvaré), s jedinou čeľadou tisovité), ale súčasné výsledky porovnávania sekvencií DNA ukázali, že Taxaceae majú blízko k čeľadiam Cephalotaxaceae a Cupressaceae (cyprusovité). V niektorej literatúre uvádzaná čeľaď Taxodiaceae je v tomto členení zahrnutá do čeľade Cupressaceae.
Oddelenie: borovicorasty (Pinophyta)
- trieda ihličiny (Pinopsida)
- čeľaď borovicovité (Pinaceae)
- čeľaď araukáriovité (Araucariaceae)
- čeľaď nohovcovité (Podocarpaceae)
- čeľaď dážnikovcovité (Sciadopityaceae)
- čeľaď cyprusovité (Cupressaceae)
- čeľaď patisovité (Cephalotaxaceae)
- čeľaď tisovité (Taxaceae)
