Bitka pri Turíne
Z Wikipédie
| Bitka pri Turíne | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Vojny o španielske dedičstvo | |||||||
|
|||||||
| Protivníci | |||||||
| protifrancúzska aliancia | Francúzsko | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Viktor Amadeus II. Eugen Savojský |
Filip Orleánsky Ferdinand de Marsin † |
||||||
| Sila | |||||||
| 24 000 pešiakov 6 000 jazdcov |
30 000 pešiakov 12 000 jazdcov |
||||||
| Straty | |||||||
| 4300 mužov | cez 10 000 mužov | ||||||
| Vojna o španielske dedičstvo |
|---|
| Chiari – Cremona – Luzzara – Cádiz – Malaga – Friedlingen – zátoka Vigo – Schellenberg – Höchstädt – Ramillies – Turín – Almansa – Toulon – Oudenarde – Malplaquet – Saragossa – Almenara – Brihuega – Villaviciosa – Denain |
Bitka pri Turíne (7. september 1706) bola rozhodujúcou bitkou talianskeho bojiska vo vojnách o španielske dedičstvo. Spojené sily Habsburského impéria a Savojského vojvodstva vedené Eugenom Savojským a Viktorom Amadeom II. v nej rozdrvili a zahnali na útek francúzske vojská obliehajúce Turín.
Priamym následkom tejto porážky bola strata Milána a ústup hlavných francúzskych síl smerom k francúzskym hraniciam. Nakoľko Ľudovít XIV. bol zdrvený porážkou, ktorú jeho vojská utrpeli už skôr v bitke pri Ramillies zo strany Britov a Holanďanov, a nemal možnosť svoje jednotky adekvátne posilniť, radšej ich nasledujúci rok stiahol z Talianska celkom. Eugen s Viktorom Amadeom získali obrovskú korisť, zahŕňajúcu okrem iného temer všetky delá a proviant Francúzov, čo im umožnilo dovybaviť svoje vojská na podstatne vyšší štandard, ako boli dosiaľ zvyknutí.
K porážke Francúzov prispela roztrieštenosť ich velenia a málokedy vídaná kombinácia spupnosti a pesimizmu. Mimoriadne neschopný chránenec francúzskeho ministra Chamillarta, vojvoda La Feuillade, odmietol prerušiť obliehanie, ktorému velil, a neposkytol svojim formálnym nadriadeným ani jediného vojaka, a to dokonca ani potom, čo sa ich obrana začala rúcať (krátko potom bol ale sám rýchlo rozdrvený). Filip Orleánsky pôvodne zamýšľal zaútočiť ako prvý, ale potom podľahol presviedčaniu defetistického maršala Marsina, aby vyčkal na útok nepriateľa v obliehacích opevneniach. (Marsin sa stretol s vojskami protifrancúzskej koalície už dvakrát: po prvýkrát pri Höchstädte, kde Francúzov porazili Eugen s Marlboroughom a druhý krát pri Ramillies, kde Francúzov porazil samotný Malborough. Intuitivne cítil, že ho čaká tretí a posledný debakel do zbierky a že ho neprežije. Nemýlil sa.)
Priebeh bitky bol nasledujúci: Eugen s Viktorom Amadeom nejakú dobu vykonávali rozsiahle klamné manévre okolo francúzskych pozícií, čo viedlo k tomu, že Marsin s Filipom Orleánskym nedokázali odhadnúť, kde nepriateľ uderí, a rozmiestnili svojich mužov značne riedko po väčšine obvodu. Princ s vojvodom potom zaútočili v zovretých radoch na najhoršie vybudovanom juhozápadnom úseku a obranu obliehateľov rýchlo prelomili. Veľa Francúzov sa na úteku utopilo v Páde.
[upraviť] Literatúra
Vít Vlnas: Princ Evžen Savojský. Život a sláva barokního válečníka, Ladislav Horáček - Paseka a Národní galerie v Praze 2001, str. 270-283 ISBN 80-7185-380-1
| Bitky Eugena Savojského |
|---|
|
Bitka pri Zente (1697) | Bitka pri Chiari (1701) | prepad Cremony (1702) | Bitka pri Luzzare (1702) | Druhá bitka pri Höchstädte (1704) | Bitka pri Cassane (1705) | Bitka pri Turíne (1706) | Bitka pri Oudenaarde (1708) | Bitka pri Malplaquet (1709) | Bitka pri Petrovaradíne (1716) | Bitka pri Belehrade (1717) |
