Bazídiové huby

Z Wikipédie

Bedľa vysoká.

Bazídiové huby alebo bazídiomycéty (lat. Basidiomycota, staršie Basidiomycotina, sporné synonymum Bysidiomycetes) je veľký, morfologicky aj ekologicky rôznorodý taxón húb. Základným spoločným znakom je bazídium (jednobunkový alebo viacbunkový zhrubnutý koniec hýfy, na ktorom sa tvoria bazídiospóry). Ďalšie spoločné znaky sú ultraštrukturálne: niekoľkovrstvová bunková stena, myceliálna vegetatívna stielka, septum s dolipórom a parentozómom (s výnimkou radov Uredinales - hrdze a Ustilaginales - snete),...

[upraviť] Rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie - somatogamia, gametosomatogamia. Pohlavné spóry sa nazývajú bazídiospóry (exospóry). Nepohlavné rozmnožovanie - existuje, avšak nie je časté a je nenápadné.

[upraviť] Plodnica

Plodnice sa tvoria len pri najvyššej triede Basidiomycetes. Vznikajú pri vhodných podmienkach (dostatočná vlhkosť a teplota). Plodnica sa skladá z hlúbika, klobúka, hyménia a hymenofóra. Vnútro je vyplnené dužinou. Prítomný môže byť prsteň a pošva.

Typy klobúkov - klenutý (kozáky), plocho klenutý (muchotrávky), rozprestretý (staršie pečiarky), vtlačený (plávky), kužeľovitý (hnojníky), lievikovitý (kuriatko), zvoncovitý (prilbičky),....

Hymenofór - časť plodnice, ktorá nesie hyménium.

Typy hymenofórov - lupenité (muchotrávky), rúrkovité/pórovité (suchohríby), lištovitý (kuriatka), ostnitý (jelenkovce), hladký (trúdnikovce).

Hyménium - nesie sety, fertilné bazídie a sterilné bazidioly a cystidy.

[upraviť] Systém

Podľa Tree of Life (2007) a Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi [1]:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota)= Basidiomycetes (v širšom zmysle):

pododdelenie Agaricomycotina = rúchovky (Hymenomycetes) alebo Basidiomycetes (v užšom zmysle)
pododdelenie Pucciniomycotina = hrdze (Urediniomycetes)
pododdelenie Ustilaginomycotina = snete (Ustilaginomycetes)
(?)trieda Entorrhizomycetes
(?)trieda Wallemiomycetes

Podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life (2007):
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):

trieda Basidiomycetes
trieda hrdze (Urediniomycetes)
trieda snete (Ustilaginomycetes)
trieda Wallemiomycetes
rod Hyphobasidiofera

Podľa Kalina et Váňa 2005:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):

trieda Agaricomycetes = Basidiomycetes
trieda hrdze (Urediniomycetes)
trieda snete (Ustilaginomycetes)

Podľa Adl et al. 2005:
oddelenie zahŕňa len Agaricomycetes (Basidiomycetes) a hrdze a snete sú paralelné oddelenia.

Pozri aj článok huby.

[upraviť] Ekológia

Bazídiové huby žijú symbioticky (mykoríza) s koreňmi vyšších rastlín (ako hríb smrekový (Boletus edulis) s koreňmi smreka (Picea sp.) alebo paraziticky (hliva, trúdnikovec, leskokôrovka,...).

Huby sú dôležitou potravinou pre zvieratá, ale aj ľudí. Podľa jedlosti rozdeľujeme huby na jedlé (niektoré huby sú za surova jedovaté (hríb siný) a až po uvarení jedlé), nejedlé a jedovaté (spôsobujú priamu otravu alebo mutagénne, často letálne zmeny genetickej štruktúry bunky spôsobujúce rakovinové bujnenie (čechračka podvinutá)). Na Slovensku vyskytujúce sa najnebezpečnejšie druhy jedovatých húb sú muchotrávka zelená (Amanita phalloides), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina), muchotrávka biela (Amanita verna), hodvábnica veľká/zvonovec olovnatý (Entoloma lividum).

Huby však majú aj liečivé účinky, ktoré boli známe už v starovekej Číne. Medzi známe liečivé huby patrí napr. Shii - take, žezlovka čínska (Cordiceps sinensis), hliva ústricová (Pleurotus ostreatus) alebo uchovec bazový (Hirneola auricula-judae).

Aj jedlé huby sa môžu stať jedovatými. Po nesprávnom uskladnení sa môže začať tvoriť baktéria Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín. Preto musia byť huby uskladnené v chladničke a priedušne (nie v igelitovom obale).