Architektúra 20. storočia
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Architektúra 20. storočia sa delí na 3 hlavné obdobia:
- cca 1910- 20-te roky- dominuje vízia stroja, priemyslu
- cca 1930- 2.svet. vojna- príroda, ľudské hodnoty
- cca 1950- koniec 20.st.- flexibilita, dynamickosť
a 3 hlavné smery:
V 20. storočí boli postavené aj stavby, ktoré sa svojim zámerom, vyhotovením, použitým materiálom a vzhľadom nezaraďujú do termínu „architektúra 20. storočia“. Sú to napríklad Sagrada Familia v Barcelone (Antoni Gaudí), Sacre Couer v Paríži alebo pamätník Viktora Emanuela v Ríme.
Obsah |
[upraviť] Purizmus
Obdobie cca 1910- 20-te roky. Pod pojem spadá:
- Wrightova estetika stroja (USA)
- Francúzsky urbanizmus
- Nemecký expresionizmus
- Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus v Taliansku a Rusku
[upraviť] Wrightova estetika stroja (USA)
Frank Lloyd Wright vyzdvihuje jednoduchosť, používa kužeľ, valec a guľu na zobrazenie prírody. Z materiálov preferoval betón. Dom má podľa Wrighta byť v dynamickej rovnováhe. V tom čase sa experimentovalo s rôznymi (aj syntetickými) konštrukčnými materiálmi a vznikali prefabrikované domy.
[upraviť] Francúzsky urbanizmus
- cieľ: zachovať kontakt s prírodou
- prevládajú obdĺžniky, štvorce, na strechách terasy so záhradami
- Le Corbusier: abstraktné a strohé návrhy, geometrické tvary, byt ako „stroj na bývanie“, zladenie formy a funkcie
[upraviť] Nemecký expresionizmus
- stavba tovární
- Nemecká škola dizajnu Bauhaus založená 1919 Walterom Gropiusom
- Peter Behrens- tvary redukoval na geometrické telesá
- Mies van der Rohe- rafinovane dômyselné, jednoduché diela
- dynamizmus
[upraviť] Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus
- Taliansko
-
- ťažko prekonávali tradície
- Sant´Elia- utopické vízie, zväčša nerealizované
- Rusko
-
- robotnícke kluby, nájomné domy, továrne
- dôraz kládli na urbanizmus, využívali prefabrikované domy
- bratia Vesninovci, Gollosov
[upraviť] Empirizmus
Obdobie cca 1930- 2.svet. vojna. Patrí sem:
- Škandinávske vplyvy
- „Organická“ inžinierska architektúra
- Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov
- hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetom
- všeobecný posun od geometrie k organickým tvarom
- budova sa zaraďuje do kontextu mesta a prírodného okolia
- pôdorys mesta je lineárny
- z materiálov využívajú drevo, kameň, tehlu
[upraviť] Škandinávske vplyvy
- súčasťou návrhu je krajina, slnko, otvorené terasy
- snaží sa o absolútny súlad s prírodou
- prispôsobuje sa ľudským potrebám
- Alvar Aalto
[upraviť] „Organická“ inžinierska architektúra
- citeľná zodpovednosť za okolité prostredie
- stavby sa včleňujú do prírody, prispôsobujú sa líniám hôr, riek,...
- hlavnú zložku architektúry tvoria mosty a strechy verejných budov
- Pier Luigi Nervi
- Robert Maillart: most v Salginatobeli, vo Schwandbachu
[upraviť] Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov
- F. L. Wright- včlenenie architektúry do prírody
- Kaskádová vila (Fallingwater) rezidencia- interiér a exteriér splývajú
- Mies van der Rohe emigroval do USA a vytvoril univerzitné mestečko v Illinois, ktoré má vyvážený geometrický poriadok
- Mrakodrapy: Chrysler Building, Empire State, Rockefeller Centre (Raymond Hood)
- Le Corbusier odišiel do Brazílie a ovplyvnil architektúru Južnej Ameriky
[upraviť] Synkretizmus
Zaraďujeme sem
- USA po 1950
- Európske tendencie po 1950
- Architektúra tretieho sveta
[upraviť] USA po 1950
- expanzia mnohých tendencií
- industrializácia
- F. L. Wright- Guggenheimovo múzeum v New Yorku
- Mies van der Rohe- obytné mrakodrapy
- Le Corbusier- Carpenter Hall na Harvardovej univerzite
- Alvar Aalto- Baker Hall na Harvardovej univerzite
- Eero Saarinen- TWA, letisko Dulles
[upraviť] Európske tendencie po 1950
- povojnové rekonštrukcie sa vracali ku koncepciám vytvoreným pred rokom 1930
- výnimku tvorilo len pár miest vo Švédsku a Fínsku, ktorých originálne pokusy zodpovedali novým demografickým potrebám
- v socialistických krajinách:
- industrializácia bytovej výstavby
- rekreačná architektúra
- mestá so silnou koncentráciou
[upraviť] Architektúra tretieho sveta
- najväčší význam malo zásobovanie vodou a obrábanie pôdy
- absorbcia západných vplyvov a ich úprava podľa regionálnych potrieb
- Le Corbusier- využíval betón (Venezuela, Peru, Brazília, India)
- Félix Candela- škrupinová architektúra (Mexiko)
- Louis I. Kahn- vládne budovy v Dháke (Bangladéš)
- Jörn Utzon- Opera v Sydney (Austrália)
