Arché (filozofia)

Z Wikipédie

Arché (gr. ἀρχή) je v starovekej gréckej filozofii prvotný princíp sveta, pralátka, z ktorej svet povstal.

Ako prvý prišiel s konceptom arché Táles z Milétu, ktorý tvrdil, že prvotný princíp všetkého je voda. Táto teória súvisela aj s jeho presvedčením, že zem je disk, ktorý pláva na vode.

Tálesov žiak Anaximandros túto teóriu odmietol. Podľa Anaximandra oda nemohla byť pralátkou, pretože z nej nemôže vzniknúť jej protiklad - oheň. Anaximadros tvrdil, že z tohto dôvodu žiaden zo štyroch živlov (zem, voda, vzduch, oheň) nemôže byť arché. Sám uvažoval o existencii pralátky zvanej apeirón (neohraničené), z ktorej sa všetky veci rodia a do ktorej sa navracajú.

Anaximadrov žiak Anaximenes zasa navrhol ako pralátku vzduch. Zo vzduchu podľa neho môže povstať voda, oheň aj zem.

Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva ... Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorych všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky, Táles však, pôvodca takejto filozofie, hovorí, že je to voda (preto tiež hlásal, že zem spočíva na vode). Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však, z čoho všetko vzniká, je počiatkom všetkého); túto domnienku mal teda z tohto i z toho, že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu.

11 a 12 (z Aristotela)