Angelológia dejín
Z Wikipédie
Angelológia dejín je teória filozofie dejín. Výskyt podobných dejinných impulzov v od seba izolovaných krajinách sa snaží vysvetliť pomocou náuky o striedajúcich sa archanjeloch. Vychádza zo spisu opáta Johannesa Trithemia zo Sponheimu z roku 1508 De septum secundeis („O siedmich druhotných inteligenciách“). Spomína sa v ňom sedem archanjelov, ktorí sú duchovnými inteligenciami planét v slnečnej sústave (sedem planét klasickej astrológie). Pramene tejto náuky možno údajne vysledovať až ku katarom.
V slovenskom prostredí angelológiu dejín rozvinul RNDr. Emil Páleš CSc., autor práce Angelológia dejín: Paralelné a periodické javy v dejinách.
[upraviť] Kritika
Angelológiu považujú niektorí vedci za pseudovedu, ktorá pre čitateľa - laika iba pôsobí dojmom seriózneho diela tým, že si prepožičiava vedeckú terminológiu bez používania vedeckej metodiky.[1]