Andrzej Stasiuk

Z Wikipédie

Andrzej Stasiuk [čítaj andžej stašjuk] (* 25. september 1960, Varšava) je poľský spisovateľ, básnik a publicista.

Nedokončil strednú školu. V prvej polovici 80. rokov 20. storočia sa angažoval v pacifistickom hnutí, dezertoval z armády, pol druha roku strávil vo väzení. V roku 1987 odišiel z Varšavy a usadil sa v Nízkych Beskydách. Získal rad ocenení, niekoľkokrát bol nominovaný na poľskú literárnu cenu NIKE.

Zatiaľ posledná knižka Andrzeja Stasiuka (1960) Jadąc do Babadag (Cestou do Babadagu) vyšla roku 2004 a získala významnú poľskú literárnu cenu NIKÉ (2005). Svojimi Haličskými poviedkami (1995), či Duklou (1997, v slovenčine 2004) sa rodený Varšavčan Stasiuk literárne zabýval v horskom kraji na poľsko-slovenskom pomedzí. Teraz, vybudujúc si bezpečné zázemie, vyráža ďalej na juh, aby rozšíril a spochybnil hranice sebou doposiaľ „domestifikovanej“ Európy – nejasne vymedzeného teritória etnického chaosu, ekonomických ruptúr a pulzujúcich kultúrnych horizontov. Kniha Cestou do Babadagu sa tematicky viaže k Albánsku, Maďarsku, Moldavsku, Podnestersku, Rumunsku a Slovensku. Obývajú ju anonymní kočovníci aj známe postavy jednotlivých národných dejín, defilujú pred nami mestá a regióny, vynárajú sa mená riek i pohorí… Reálna geografia stredoeurópskeho regiónu originálne definovaného vo viacerých prózach a esejach sa však stále zretelnejšie stáva metaforou Stasiukovej rozľahlej vnútornej krajiny. Inak povedané: najmä vďaka početným meditatívnym pasážam možno jeho „cestopisy“ situovať do čoraz tesnejšej blízkosti lyrických žánrov. Je autorom mnohých novinových fejtónov, ktoré uverejnili okrem iného Tygodnik Powszechny, Gazeta Wyborcza, Tytuł, OZON, Frankfurter Allgemeine Zeitung.

[upraviť] Dielo

Mury Hebronu (1992) — Mury Hebronu
Wiersze Miłosne i Nie (1994) — Milostné básne a nie
Biały Kruk (1995) — Biela vrana
Opowieści Galicyjskie (1995) — Haličské povídky (po česky 2001)
Przez Rzekę (1996) — Cez rieku
Dukla (1997) — po česky zrejme vyjde ako Svět pod Duklou
Dwie Sztuki (Telewizyjne) o Śmierci (1998) — Dve hry (televízne) o smrti
Jak Zostałem Pisarzem (Próba Autobiografii Intelektualnej) (1998) — Jak jsem se stal spisovatelem (Pokus o intelektuální biografii) (po česky 2004)
Dziewięć (1999) — Deväť
Moja Europa. Dwa Eseje o Europie Zwanej Środkową (2000) — Moja Európa. Dva eseje o Európe zvanej Strednou (spoločne s Jurijom Andruchovičom)
Tekturowy Samolot (2000) — Lepenkové lietadlo
Opowieści Wigilijne (spolu s Olgou Tokarczuk a Jerzym Pilchom, 2000) — Vianočné príbehy
Zima (2001) — Zima
Jadąc do Babadag (2004) — Cestou do Babadag