Čapík (oko)
Z Wikipédie
Čapík je druh zmyslovej bunka sietnice oka. Umožňuje farebné videnie. V ľudskom oku sa ich nachádza približne 7 miliónov. Najväčšia hustota čapíkov je asi 4 mm od slepej škvrny na tzv. žltej škvrne (miesto najostrejšieho videnia).
Sústreďujú sa prevažne v centrálnej časti sietnice, kým tyčinky sa nachádzajú na okrajoch. V oblasti centrálnej jamky (fovea centralis) v žltej škvrne sú len čapíky, ktoré majú menšiu citlivosť na svetlo ako tyčinky, ale pri ich podráždení vznikajú farebné vnemy. Oblasti sietnice zaplnené čapíky umožňujú rozlišovať oveľa viac podrobností ako oblasti zaplnené tyčinkami. Podľa toho jestvuje u človeka denné a súmrakové videnie. Denné (foveálne) videnie súvisí s podráždením čapíkov a je v činnosti pri dostatočne veľkom osvetlení, umožňuje rozlišovať farby a podrobnosti. Súmrakové (periférne) videnie sa spája s činnosťou tyčiniek. Pri dennom videní je oko schopné prijímať svetelné toky až 2. 10-5 J/s. Pri väčších tokoch vznikajú bolestivé vnemy, prípadne sa môže poraniť sietnica. Aj veľmi rýchly prechod od malých tokov k veľkým, hoci ešte nepresahujú znesiteľnú hranicu, môže zapríčiniť poranenie oka. Priemerná vzdialenosť čapíkov je asi 0,0025 mm. Pri odlíšení dvoch blízkych bodov musí sa každý z nich zobraziť na iný čapík. Tým je daná rozlišovacia schopnosť oka, ktorá je asi jedna uhlová minúta.
