Čachtice
Z Wikipédie
O zrúcaninách hradu pozri Čachtický hrad.| Čachtice | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trenčiansky |
| Okres: | Nové Mesto nad Váhom |
| Región: | Mikroregión Dubová |
| Poloha: | 48° 42' 00" s. š. 17° 46' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 203 m n.m. |
| Rozloha: | 32,568 km² |
| Počet obyvateľov: | 3630 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 112 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1248 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 505901 |
| EČV: | NM |
| PSČ: | 916 21 |
| Telefónna predvoľba: | 0327787 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Čachtice
Malinovského 769 916 21 Čachtice |
| Web: | www.cachtice.sk |
| E-mail: | obec@cachtice.sk |
| Telefón: | +421 32 740 10 25 |
| Fax: | +421 32 7787 247 |
| Politika | |
| Starosta: | Anna Ištoková (SMER) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
V obci sa narodil Jozef Balala, slovenský pedagóg a matematik.
[upraviť] Poloha
Čachtice sa nachádzajú na styku Malých Karpát a Podunajskej nížiny asi 7 km južne od Nového Mesta nad Váhom v nadmorskej výške 203 metrov.
[upraviť] Dejiny
Osídlenie Čachtíc v praveku dokazuje množstvo archeologických nálezov od neolitu až po slovanské sídlisko z 8. až 9. storočia. Písomné pramene ju uvádzajú ako Chekche v roku 1263. Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Čachtického hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia. V roku 1392 dostali výsadu zemepanského mestečka s erbom sv. Ladislava. Turci ich spustošili v roku 1599. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia. Roku 1847 sa tu uskutočnilo výročné zhromaždenie Tatrína, ktorého členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine podľa Štúrovej koncepcie.
[upraviť] Opis
Obec má približne 3500 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny. Za obcou smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne z cestou vedie jednokoľajná železnica.
[upraviť] Pamiatky
[upraviť] Gotická kaplnka
Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická kaplnka sv. Antona Paduánskeho z roku 1330. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Má malú svätyňu (presbytérium) so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakví kňazov a ďalších osobností mestečka. Zvonku nad vchodom je gotický štvorlístkový oblôčik a na štíte kamenný kríž.
[upraviť] Čachtický kostol
Vedľa stojaci pôvodne gotický rímskokatolícky kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.
[upraviť] Hrad
Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpoznanovcov, Bíňskej vetvy. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi 1263-1276. hrad sa prvýkrát spomína v roku 1276, keď ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom českého kráľa Otakara II. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Posledné prístavby uskutočnili Orgszágovci. Po roku 1604 zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Báthoryová, ktorá tu bola za zločiny proti ľudskosti na príkaz Palatína Turzu (Thurzo) v roku 1610 uväznená. V izolácii žila na hrade do 21.augusta 1614. V roku 1708 hrad pri dobývaní vyhorel a odvtedy ho nik neopravoval. Hrad vyhorel ešte raz v roku 1799, ale v tom čase ho už nik neobýval. Súčasťou hradu bolo aj väzenie, z ktorého nebolo úniku.
[upraviť] Zvonica - umieráčik
Z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou. Hlas jej zvona bolo počuť v čase moru, cholery, požiarov a iných nešťastí.
[upraviť] Renesančný kaštieľ
Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup gróf Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku 1945-1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. Od roku 1960 je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a Tatrína.
[upraviť] Kaštieľ Orságovcov
Kaštieľ stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa zostal len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov – Ladislav Ország – bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dvier kaštieľa. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli s tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.
[upraviť] Kaštieľ Nádašdyovcov
Kaštieľ nazývaný cisársky, mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady. V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom (Révay) a Draškovičovcom. Neskôr (1695) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdödimu (Erdödy). Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.
[upraviť] Kúria Drugetovcov
Kúria je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17.storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred.
[upraviť] Rímskokatolícka fara
Fara stojí v blízkosti kostola na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa.
[upraviť] Barokový Mariánsky stĺp
Stĺp na námestí z roku 1742. V prvej polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly – voda a oheň. V súvislosti s mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak 15.04.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cit hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“. Mariánsky stĺp je vzácna baroková pamiatka.
[upraviť] Baroková golgota
Golgota z roku 1620 je umelecké dielo talianskych majstrov. Dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.
[upraviť] Baroková socha Sv. Floriána
Sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián patrón hasičov mal obec ochraňovať od požiarov.
[upraviť] Pamiatky na Urbanovského ulici
Na Urbanovského ulici sú pri moste vedľa seba tri pamiatky. Kaplnka so sochou sv. Jana Nepomuckého, postavená v roku 1801. Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Jeho autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z Bratislavy. Socha panny Márie lurdskej v jaskyni. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v Lurdách. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu dňa 9.septembra 1894 posvätil.
[upraviť] Katakomby - pivnice
V náučných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch sa Čachtice uvádzajú ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie jarmoky. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami nachádzali sa chodby – katakomby (zaužívaný výraz v Čachticiach), ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny – spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Podobné sú známe na Zádvorí grófa Revaja (Revay) rodín Jesenskej a Slíšovej (neskôr Konopovej – Urbanovej). Tieto priestory neboli nikdy štátom chránené, boli aj sú v rukách súkromných vlastníkov, ktorí sa v niektorých prípadoch „postarali“ o ich znehodnotenie. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpečné pre návštevníka. Len vínne pivnice boli najmä na hlavnej ulici od Ulice osloboditeľov po kostol, v Kúrii, Revolučnej ulici, na Zádvorí, v Medzihorskej a na dnešnej Ulici Jozefa Urbanovského. Boli vynikajúce na uskladnenie vína, niekedy aj poľnohospodárskych produktov (zemiakov, repy) – kamenné s primeranou vlhkosťou a vynikajúcim vetraním. Na základe poznania a literatúry o nich bližšie pojednáva Vladimír Ammer v bibliografii Čachtice.
[upraviť] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Nové Mesto nad Váhom (2+32) | 31.12.2003 |
|
Beckov | Bošáca | Brunovce | Bzince pod Javorinou | Čachtice | Častkovce | Dolné Srnie | Haluzice | Horná Streda | Hôrka nad Váhom | Hrádok | Hrachovište | Kálnica | Kočovce | Lubina | Lúka | Modrová | Modrovka | Moravské Lieskové | Nová Bošáca | Nová Lehota | Nová Ves nad Váhom | Nové Mesto nad Váhom | Očkov | Pobedim | Podolie | Potvorice | Považany | Stará Lehota | Stará Turá | Trenčianske Bohuslavice | Vaďovce | Višňové | Zemianske Podhradie |
|
