Félix Pérez Cardozo
Vikipetãmegua
Félix Pérez Cardozo | |
Téra teñõikua | Félix Pérez Cardozo |
Teñõi | 20 jasypateĩ 1908-pe Hy'aty, Paraguay |
Mano | 09 jasypateĩ 1952 Buenos Aires, Argentina |
Nacionalidad | Paraguaya |
Área | Puhareihàra |
Obras destacadas | Guyra campana,Carreta guy |
Félix Pérez Cardozo heñòi Hy’atýpe, tava’i oimèva departamento Guaira-pe, Paraguái, ko tàva oñehenòiva ko’àgã Félix Pérez Cardozo, o’arahecha 20 jasypateĩ 1908 jave, itúva Teodoro Pérez ha isy Cándida Rosa Cardozo.
Tembikuaa'aty rechaukaha |
(jehaijey) Iguata ñepyrũmby
Ha’e tekove oñemomba’eguasùva Paraguàipe hembiapo andúre, ombokatupyry mba’èichapa ipu ha imbopu rory ñemohenda yasapùpe (arpa). Jepiguàicha tàva okahàre, oñemoarandu rudimento ejecución ambue arpista ndive, upèva rehe oikuaàva autodidacta ha ndojekuaài imbo’ehàra.
Oime peteï trío, paradigmático, arpa ha mokõi mbarakàpe, Ampelio Villalba ha Diosnel Chase, omoirũva poeta Pedro José Carlés, hendive oho tavaguasu Paraguaýpe (Paraguaýpe) ary 1928 jave, ojekuaauka avei umi festival tavarandùre ojejapòva, ombosako’ìva Teatro Granados karai Aristóbulo “Nonón” Domínguez ha umi tenda atyha pyhareguàpe.
Ary 1931 jave oho igrupo ndive Buenos Aires gotyo, Argentina, ko’àpe omba’apo ha heta arýpe. Pèicha tetã rembiasàpe hetaiterei músico paraguayo ohòva ha omokunu’ũva tavaguasu l porteña imembýicha, heta tapichàpe ymaite guive.
(jehaijey) Hekovekue
Pya’eterei, hembiapo ojekuaàva estilo ha composición ha’e omoĩva, heta je`ýpe omoheñòi purory ysapùpe guarã (arpa), oguerahàva ichupe oñemoakarapu’ã haguã pya’eterei ha oguerohorýva público opaichaguáva. Heta conjunto-pe oikeva’ekue ha upèicha ary 1945-me omopyenda ha’ete voi hi’atyete. Oimèvo Buenos Aires ha Río de la Plata pukukue ohasa porãterei oñemomba’égui hembiapo ha herakuã opa tendàre, pèicha peteï tape oïva tavaguasu argentina Mendoza-pe hoguera héra ha herajoapy oñemoĩ upe tendàpe.
Ograva hetaiterei disco ko’àgã peve oñehendùva, pe oñemoherakuã ha ojeguerohoryetereìva ha’e, “Guyra campana” (“Pájaro campana”), oñehendùva internacionalmente orekóva peteĩ motivo onomatopéyico; ko’ã obra oĩ “Motivo popular” ramo umi enciclopedia ha aranduka ojehaìva ha omombe’ùva música paraguaya mba’èichapa, maymàva oñandu ha omomba’e recopilación hal ojapòva, armado omohu’ãva ko pieza capital orekògui talento oúva Pérez Cardozo-itégui.
Ome’ẽva peteĩ tenda omongakuaàva ha ojeporúva arpa paraguaya ñemoherakuãme ha ojeiipysóva aspecto técnico-pe oñemoĩvévo mba’epu ombohetavé cuerda, pèicha ipo sãsõva, omoirũvo acorde quebrado polca paraguaya-pe guarãva ha omoĩvèvo recurso técnico po akatuàpe (acordes ha melodía kuã pohape guarã, trémolo, glisando ha ambue efecto).
(jehaijey) Hogaygua
Omenda argentina Victoria Sánchez Sáenz ndive, ipehẽngue mbohapy: itajýra ha`e Angela Rosa, Bienvenida ha ita’ýra Víctor.
(jehaijey) Hembiapokue
Hembiapokue apytèpe oime pe oñemomba’eguasuvèva arpa-pe guarã ha’èva, “Guyra campana”, “Carreta guy”, “Jataity”, “Llegada”, “Mi despedida”, “Angela Rosa”, “Che valle mi Hy’aty”, “Che valle mi Yaguarón”, “En tí hallé consuelo”, “Tren lechero”, “El sueño de Angelita”. Ombopiro’y ñe’ẽpoty vore oñeinspiràva mokõi ñe’ẽpapàra, ha’èva Vìctor Montórfano (“Tetagua sapukái”, peteĩ himno oikuaaukàva “pueblo sapukài” oguerosapukàiva oguah{e agua àra iporãvèva Paraguàipe); Antonio Ortiz Mayans (“Burrerita”, “Pasionaria”, “Puntanita”, “Asunceña” ha “Taperé”), Félix Fernández (“Rosa”), Rigoberto Fontao Meza (“El arriero”), Andrés Pereira (“Mariposa mi”), argentino Hilario Cuadros (“Los sesenta granaderos”, oñehendùva Argentina gotyo ojeguerekóva himno popular añetèrõ) ko poeta-pe tuicha mba’e loguerekòva tetã Paraguái hekovépe, Emiliano R. Fernández, obra en conjunto omopyendàva pilar añeteguàva purahèi teko ñorãirõme, imbaretègui ipurory ha ojehechàgui jehaìpe tetã rayhuete (“1º de Marzo”, “Che la reina (Aháma che china)”, mborayhu reheguàva (“Oda pasional”, “Oñondiveminte”) tèrã opàichagua omombe’ùva (“Desde la selva” ha “Primavera”).0ime avei “Ka’aguy ryakuã”, “Isla Puku”, recopilación motivo popular “Jaha che ndive”, “Lui ryevu”, “Misiones”.
(jehaijey) Hembiasa pahàpe
Pe “mitá guasu” kakuaa (niño grande) ojehero pe hete ha ijyvatekuère, omano avave oha’ãrõ’ỹme Buenos Aires, Argentina-pe, 9 jasypoteĩ 1952.jave Atahualpa Yupanki, tendota mbarete purory ha ñe’ẽpotýpe orekòva inspiración folklórica ko siglo Argentina-pe, opurahèi ichupe ipurahèi ñembyasýpe “Canción del arpa dormida” (ombopurorrýva Herminio Giménez): “.Pèicha ha’e peteï kuarahy ha ka’aguy misterio / agreste romance-gui oùva india ha mensú / oguahẽva ipòpe yvy gaucha chemba’èvape / oipyahàva armonía, ¡oh! Mitã guasu./ Omokunu’õva ensueño oguerahàva ñande rekove / hal viajero rehòva ha nderejuvèi haguã. /Ko àrape arpa india opyta oke / peteĩ guarania ndikatùiva osẽ”.
(jehaijey) Enlaces Externos
(jehaijey) Referencias
- Centro Cultural de la República El Cabildo
- Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.