Arte povera
Na Galipedia, a wikipedia en galego.
O termo arte povera (voz italiana para "arte pobre"), acuñado polo crítico e comisario de arte italiano Germano Celant en 1967 para o catálogo da exposición 'Arte povera – Im Spazio', intentaba describir a tendencia dunha nova xeración de artistas italianos de traballar con materiais nada tradicionais e considerados 'pobres', de fácil obtención: desde lixo ata produtos sustraídos directamente da natureza como madeira, follas ou rocas. Supuxo unha importantísima reflexión estética sobre as relacións entre o material, a obra e o seu proceso de fabricación e tamén un rexeitamento cara a crecente industrialización, metalización e mecanización do mundo que os rodeaba, incluído o da arte. Aínda que é orixinario de cidades como Turín, Milán, Xénova ou Roma e de carácter moi heteroxéneo, o movemento tivo rapidamnete moita influencia, grazas á documenta V de Kassell, na escena artística europea e norte e sud americana.
[editar] Artistas
- Giovanni Anselmo
- Carl Andre
- Alighiero Boetti
- Joseph Beuys
- Pier Paolo Calzolari
- Rossella Cosentino
- Walter De Maria
- Jan Dibbets
- Luciano Fabro
- Hans Hacke
- Eva Hesse
- Jannis Kounellis
- Richard Long
- Mario Merz
- Marisa Merz
- Robert Morris
- Giulio Paolini
- Pino Pascali
- Giuseppe Penone
- Michelangelo Pistoletto
- Gilberto Zorio