Viazaná rotácia
Z Wikipédie
Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi. Teleso preto otáča stále tú istú pologuľu k telesu, okolo ktorého obeieha. Najznámejšie teleso s viazanou rotáciou je Mesiac.
Vznik viazanej rotácie spôsobujú slapové sily centrálneho telesa. Tie neustále spôsobujú spomaľovanie rotácie obiehajúceho telesa, až napokon po veľmi dlhom čase ostane teleso otočené k materskému telesu stále tou istou stranou. V Slnečnej sústave má viazanú rotáciu väčšina mesiacov planét. Planéty zatiaľ nemajú voči Slnku viazanú rotáciu (aj keď vedci dlho predpokladali viazanú rotáciu u Merkúra). Viazanú rotáciu možno pozorovať aj mimo slnečnej sústavy, napríklad u zložiek dvojhviezdy Sheliak.
Strana, ktorá je stále otočená k centrálnemu telesu sa nazýva privrátená strana. Jej opakom je odvrátená strana. Z Mesiaca preto môžeme vidieť vždy maximálne polovicu. Vďaka tomu, že Mesiac obieha po elipse a nie po kružnici je možné niekedy vidieť aj nepatrnú časť z odvrátenej strany. Až do preletu sondy Luna 3, ktorá ako prvá odfotografovala odvrátenú stranu sme však o jej vzhľade nemali jasné predstavy.
Pokiaľ je obiehajúce teleso veľmi veľké v pomere k centrálnemu telesu, pôsobí na centrálne teleso tiež veľkou slapovou silou a postupne môže docieľiť viazanú rotáciu aj u centrálneho telesa. Takáto rotácia, kde jedno teleso nehybne visí nad jedným bodom planéty sa nazýva stacionárna rotácia. Má ju napríklad planétka Pluto so svojím najväčším mesiacom Cháronom.
