Vejár
Z Wikipédie
Vejár je predmet slúžiaci k ovievaniu a ochladeniu tváre, prípadne ľudského tela.
Prvé vejáre z palmových alebo lotosových listov existovali už v starovekom Asýrii a Egypte, neskôr sa vyrábali tiež z pier páva alebo pštrosa, z vonného dreva alebo aj z papiera. Veľký význam mal napr. v Indii, kde bol spolu so slnečníkom symbolom kráľovskej moci, a v Japonsku, kde bol symbolom vojenskej moci a vojvodcovia ich nosili do bojov. V Číne bol naopak využívaný veľmi rozšírené medzi všetkými vrstvami obyvateľstva.
Neskôr sa vejár rozšíril cez Indiu aj do ďalších krajín - Perzie, Afriky, do arabských krajín, a napokon sa dostal i do Európy, kde sa objavil v starovekom Grécku krátko pred naším letopočtom. V stredoveku ho priniesli do západnej Európy križiaci zo svojich výprav, no najväčší rozmach v európskych krajinách zaznamenal až v 16. storočí, kedy sa stal veľmi obľúbeným módnym doplnkom. Putoval z Talianska a Španielska do Francúzska, Nemecka a postupne sa dostal aj k nám. Vyrábali sa zo slonoviny, perleti alebo korytnačiny, boli vykladané zlatom a striebrom a až v 18. storočí sa začali vyrábať aj vejáre skladacie, potiahnuté papierom alebo hodvábom a ozdobené maľbami.
V súčasnosti sa využíva hlavne ako dekorácia, suvenír alebo zaujímavý darčekový predmet, pretože svoj význam si čiastočne vejár uchoval len v orientálnych krajinách a v Španielsku, a to aj napriek tomu, že najviac vejárov sa začiatkom 20. storočia vyrábalo vo Francúzsku, Číne a Japonsku.
