Sven I.
Z Wikipédie
Sven I. alebo Svend I., zvaný Sven(d) s rozčesnutou hlavou (po dánsky Svend Tveskæg, staršie Tjugeskæg/Tyvskæg; po anglicky Sweyn Forkbeard; po nórsky Svein Tjugeskjegg (~ *960 – 3. február 1014) bol dánskym aj anglickým kráľom a ovládal aj určité časti Nórska. Bol vodca Vikingov a otec neskoršieho kráľa Knuta. Na dánsky trón nastúpil v roku 986 alebo 987 po smrti svojho otca Haralda Modrozuba, v Nórsku vládol od roku 1000 spoločne s Erikom z Lade. V roku 1013 sa po úspešných vojenských výpravách na krátko stal aj anglickým kráľom, ale čoskoro zomrel. Dánsky trón zdedil syn Harald a nároky na anglický prevzal Knut.