Svätý Jur
Z Wikipédie
| Svätý Jur | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Bratislavský |
| Okres: | Pezinok |
| Región: | Malé Karpaty |
| Poloha: | 48° 15' 07" s. š. 17° 12' 56" v. d. |
| Nadmorská výška: | 180 m n.m. |
| Rozloha: | 39,87 km² |
| Počet obyvateľov: | 4929 (31.12.2006) |
| Hustota obyvateľstva: | 155 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| ŠÚJ: | 507989 |
| EČV: | PK |
| PSČ: | 900 21 |
| Telefónna predvoľba: | 0 2 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | Mestský úrad Svätý Jur Prostredná 29 900 21 Svätý Jur tel.: 02 / 44 97 13 21 |
| Web: | www.svatyjur.sk |
| E-mail: | msu@svatyjur.sk |
| Telefón: | 44 971 321 |
| Fax: | 44 971 320 |
| Politika | |
| Primátor: | Ing. Alexander Achberger |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Svätý Jur je starobylé mesto ležiace v Bratislavskom kraji.
[upraviť] Poloha
Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.
Panoráma Svätého Jura od vinohradov[upraviť] História
Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).
V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočie boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16.-17.storočie, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákoczyho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.
[upraviť] Mestské zastupiteľstvo
[upraviť] Volené
- primátor
- zástupca primátora
- mestské zastupiteľstvo (11 poslancov)
- komisie
[upraviť] Výkonné
- prednosta
- hlavný kontrolór
- mestský úrad
[upraviť] Primátor
- Ing. Alexander Achberger
[upraviť] Zastupiteľstvo
- Gahér František, Doc.PhDr., CSc (DSS)
- Kriššák Andrej MUDr. (SDKÚ-DS)
- Pajer Kamil Ing. (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS)
- Jurčovič Peter, RNDr. (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS)
- Šuleková Silvia (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS)
- Pajer Bohumil Ing. (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS)
- Kaiser Ľudovít Prom.biológ (DSS)
- Pavelek Juraj Ing. (KDH)
- Pucherová Vilma Mgr. (DSS)
- Vrabčekova Margita (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS)
- Ilka Peter Ing. CSc. (KDH)
[upraviť] Obyvateľstvo
Podľa sčítania ľudu v roku 2001 je počet obyvateľov Svätého Jura 4.614. Podľa sčítania v roku 1991 bol počet obyvateľov 4.607. V r. 2006 je to už 5 186.
- obyvateľstvo v predproduktívnom veku: 1 026
- obyvateľstvo v produktívnom veku: 2 618
- obyvateľstvo v poproduktívnom veku: 951
[upraviť] Národnosť
- slovenská: 4 529
- česká: 40
- maďarská: 12
- rómska: 4
- ostatná a nezistená: 22
[upraviť] Náboženské vyznanie
- rímsko-katolícke: 3 081
- evanjelické: 235
- bez vyznania: 382
- ostatné a nezistené: 907
[upraviť] Pohyb obyvateľstva v roku 1990
- narodení: 54
- zomretí: 53
- prisťahovaní: 48
- vysťahovaní: 102
[upraviť] Zamestnanosť v meste
- 763, z toho ženy 441
- štátny a družstevný sektor: 740, z toho ženy 435
Vo voľbách 25. a 26. septembra 1998 bolo v zozname voličov zapísaných 3 542 voličov.
[upraviť] Zaujímavosti
- zrúcaniny hradu Biely Kameň a hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej (zachované valy v dĺžke *1600 m s výškou 8 až 13 m, na ploche asi 3 ha).
- Pôvodný ranogotický farský kostol sv. Juraja z 13. stor. s renesančným kamenným oltárom.
- Zvyšky mestského opevnenia zo 17. stor.
- Barokovo upravený renesančný kaštieľ so 400-ročnou vínnou pivnicou zo 17. stor.
- Športovo-rekreačný areál v Jozefkovom údolí.
[upraviť] Múzeá
Pamätný dom a múzeum Petra Jilemnického, Letohradská ul., Mestské múzeum v mestskej radnici.
[upraviť] Hudba
Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac undergroundových kapiel (Vandali, ČAD), okrem toho aj Svätojurská dychovka a kostolný zbor.
[upraviť] Pamiatky a stavby
[upraviť] Budova prvej konskej železnice v Uhorsku
So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon. (Kultúrna pamiatka)
[upraviť] Gotický kostol Svätého Juraja
Je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými a je to najstarší pieskovcový oltár v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.
[upraviť] Ostatné pamiatky farského kostola
- freska svätca (14. storočie)
- gotické pastofórium (15. storočie)
- gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
- renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
- epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
- rokoková kazateľnica (r. 1773)
- oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1831)
- mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1950).
[upraviť] Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja
Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.
[upraviť] Evanjelický kostol
Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.
[upraviť] Hradby mestského opevnenia
Boli vybudované v rokoch 1603-1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky. (Kultúrna pamiatka)
[upraviť] Chránená prírodná rezervácia Šúr
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo - brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred Kr.
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.
[upraviť] Piaristický kostol svätej Trojice
Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmolom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.
[upraviť] V kostole sa ďalej nachádza
- barokový oltár sv. kríža (1694)
- baroková kaplnka sv. Jána (1734)
- barokový oltár Panny Márie (1773)
- empírová kazateľnica (1820)
[upraviť] Pálfiovský kaštieľ
Bol renesančným sídlom Kataríny Pálfiovej a Štefana Ilešháziho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia nechali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Celé 18. a 19. storočie kaštieľ slúžil na hospodárske a nájomné účely. V roku 1907 venoval vtedajší majiteľ kaštieľa Ján Pálfy tento objekt detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí spolu s finančnou dotáciou, aby sa mohol na tento účel prestavať a zariadiť. Tomuto účelu slúžil kaštieľ aj po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa stal majetkom mesta Svätý jur.
Po nedávnej rekonštrukcii v ňom súčasnosti sídli producent vín a penzion. PD Svätý Jur
[upraviť] Piaristický kláštor
Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností.
Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko - životodárna sila, hrozno - plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ - človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.
[upraviť] Zrúcanina hradu Biely Kameň
Prvá zmienka o hrade je z roku 1217. Nie je však isté, či sa netýkala dreveného hradu na mieste predhistorického hradiska. Ako kamenný hrad bol pravdepodobne vybudovaný po tatárskom vpáde v roku 1241 na rozkaz uhorského kráľa Bela IV. Bol sídlom svätojurských veľmožov až do roku 1609, keď si panstvo dalo postaviť Pálffyovský kaštieľ. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v zrúcaninách. (Kultúrna pamiatka)
[upraviť] Slovanské veľkomoravské hradisko
Bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. - 10. storočí proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. - 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná brána. Rozloha hradiska je 3 hektáre a 26 árov, dĺžka valov je 1693 metrov a ich výška 9 - 11 metrov. (Kultúrna pamiatka)
[upraviť] Pomníky
[upraviť] Morový stĺp so súsoším svätej Trojice
Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bol vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.
[upraviť] Parky
- Scheidlinova záhrada - celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období.
- Ihrisko neďaleko od futbalového štadiónu
[upraviť] Šport
V meste pôsobí futbalový klub a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sú tenisové kurty, ktoré si môže záujemca objednať na vedení školy. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový volejbal.
[upraviť] Stravovanie
Sú tu dve pizzérie (Korzo, Štadión), reštaurácia, čajovňa a 13 pohostinských zariadení.
[upraviť] Kultúrne podujatia
V mesiaci apríl sa konajú Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube aj hostí zďaleka. V júni alebo v júli sa koná hudobný festival Svätojurský Rámus. 30. mája 2003 proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. Peklo vo Svätom Jure).
[upraviť] Doprava
Mesto má veľmi dobré cestné spojenie. Prechádza cezeň cesta prvej triedy z Bratislavy do Pezinka a Trnavy. Prímestské autobusy SAD do Bratislavy premávajú viackrát za hodinu. Spodnou časťou Jura prechádza hlavná železničná trať z Bratislavy do Žiliny a Košíc. Stoja v nej osobné vlaky.
[upraviť] Školstvo
Jedinou školou je Základná škola na Kollárovej ul. 2 (tel.:02/4497 1529). Navštevujú ho žiaci 1. až 9. ročníka, no mnohí žiaci cestujú do základných škôl v Rači a Pezinku. V meste sú 3 materské školy (štátna, cirkevná-katolícka cirkev, cirkevná-evanjelická cirkev).
[upraviť] Osobnosti
Prostredie Svätého Jura malo inšpiračný vplyv na viacerých spisovateľov. V rokoch 1940 - 1943 bol pôsobiskom Františka Hečku, ktorý tu začal písať svoj prvý román Červené víno. V rokoch 1936-1939 na miestnej škole učil Peter Jilemnický (v meste má múzeum) a v rokoch 1940 - 1945 tu žil i Ľudo Zúbek.
[upraviť] Ulice
|
|
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- oficiálne stránky mesta Svätý Jur
- neoficiálne stránky Svätého Jura
- fotogaléria Svätého Jura
- hudobný festival Rámus
- foto Svätého Jura
| Mestá a obce okresu Pezinok (3+14) | 31.12.2003 |
|
Báhoň | Budmerice | Častá | Doľany | Dubová | Jablonec | Limbach | Modra | Pezinok | Píla | Slovenský Grob | Svätý Jur | Šenkvice | Štefanová | Viničné | Vinosady | Vištuk |
|
