Suezský prieplav
Z Wikipédie
Suezský prieplav (po arab. Kanat es-uvajs) je dôležitý námorný prieplav medzi Stredozemným a Červeným morom. Nachádza sa na severovýchodnom území Egypta medzi kontinentálnou Afrikou a Sinajským polostrovom v Suezskej šiji. Z veľkej časti je umelo vybudovaný.
Obsah |
[upraviť] Význam
Je neobyčajne významný pre námornú dopravu, pretože umožňuje lodiam preplávať zo Stredozemného do Červeného mora bez oboplávania Afriky. V čase, kedy nebol alebo nefungoval, sa tovar zvyčajne dopravoval buď na lodiach okolo mysu Dobrej nádeje alebo sa na pobreží Stredozemného mora vyložil a k červenomorskému pobrežiu sa dopravil po súši (a naopak). Kanál je rozdelený na dve časti (severnú a južnú) Veľkým Horúcim jazerom.
[upraviť] Dáta
- Dĺžka: 195 km
- Šírka: 365 m
- Hĺbka: 19.5 – 20 m
- Obmedzenia: pre lode do 150 000 BRT a ropné tankery do 250 000 BRT
- Priemerný čas preplávania: 15 hodín (11-16 hodín)
- Denná priepustnosť: 1 konvoj (20 a viac lodí) severným smerom, 2 konvoje južným smerom
- Prístavy: Suez, Port Said
Je prekopaný na úrovni morskej hladiny a zásobovaný vodou z Nílu. Nie sú v ňom žiadne vzdúvadlá, lebo nie sú potrebné. Popri ňom vedie železnica, pod ním jeden cestný tunel.
[upraviť] Dejiny stavby kanála
Suezský kanál nie je prvým prieplavom umožňujúcim plavbu medzi Červeným a Stredozemným morom. Predchodca Suezského kanála vznikol už v 13. storočí pred Kr., keď Egypťania prepojili Červené more a deltu Nílu. Nebolo to však príliš životaschopné riešenie - delta Nílu je neustále zanášaná sedimentmi: trasa schodných ciest aj hĺbka severnej časti cesty sa stále menili a bolo dosť obťiažne tade preplávať. Prieplav časom zanikol (pravdepodobne nejneksôri v 8. stor. pred Kr.)
Ďalší vážny pokus o vybudovanie kanála spájajúceho Červené a Stredozemné more prišiel až v 19. storočí. Stavbu plánoval a v rokoch 1859 - 1869 aj riadil francúzsky inžinier Ferdinand Lesseps. V roku 1875 sa stalo najväčším akcionárom Suez Canal Company, spoločnosti, ktorá prieplav postavila, Spojené kráľovstvo. V roku 1888 bolo územie kanála vyhlásené za neutrálnu zónu a bol zaručený voľný prejazd všetkým krajinám v čase mieru a vojny.
[upraviť] Dejiny kanála
Suezský prieplav otvorili pre dopravu 17. novembra 1869. To malo obrovský pozitívny efekt na zámorský obchod a prenikanie Európanov do Afriky. V roku 1875 predal Ismáil Paša územie okolo kanála Spojenému kráľovstvu a v roku 1888 Konštantínopolská zmluva vyhlásila Suezský kanál za neutrálne územie pod správou Spojeného kráľovstva. Anglo-egyptská zmluva z roku 1936 potvrdila dohľad Spojeného kráľovstva nad prieplavom. V roku 1951 ju Egypt vypovedal a Spojené kráľovstvo potom súhlasilo, že sa od neho stiahne (1954). Prezident Gamál Násir potom kanál znárodnil, čo viedlo k tzv. suezskej kríze, počas ktorej sa okolie prieplavu stalo dejiskom bojov medzi Egyptom a izraelsko-britsko-francúzskou koalíciou. Následkom toho kanál uzavreli (1956-1957). Počas šesťdennej vojny (1967) sa stal Suezský prieplav hranicou medzi Egyptom a Izraelom okupovaným Sinajom, čo malo za následok ďalšie uzavretie prieplavu. Prieplav nebol po vojne otvorený a zostal uzatvorený až do roku 1975. V roku 1973 sa stala oblasť okolo kanála dejiskom urputných bojov medzi Izraelom a Egyptom (Vojna Jom Kippur), kedy najprv egyptská armáda prekonala prieplav a vpadla na Sinaj, aby bola potom zastavená a izraelská armáda sama prekročila prieplav a vpadla do Egypta.
