Sacharid
Z Wikipédie
Sacharidy alebo glycidy (v staršom názvosloví uhľohydráty, uhľovodany, karbohydráty, názov cukry sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) sú skupina biomolekúl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch a vírusoch. Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.
Obsah |
[upraviť] Funkcia
Sacharidy plnia mnohé funkcie:
- Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukóza)
- Štruktúrna (stavebná) funkcia (hlavne celulóza a chitín)
- Zásobná funkcia (v rastlinách škrob, v hubách a živočíchoch glykogén)
- Súčasť enzýmov, hormónov a nukleových kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)
- Súčasť biologických membrán (glykoproteíny a glykolipidy)
[upraviť] Štruktúra
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P), dusík (N) alebo síru (S).
Starší názov uhľohydráty alebo uhľovodany vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a vody, t.j. Cn(H2O)n. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody.
[upraviť] Rozdelenie
Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:
[upraviť] Rozdelenie monosacharidov
- Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, a heptózy. atď.
- Podľa výskytu ketónovej alebo aldehydovej funkčnej skupiny delíme monosacharidy na ketózy a aldózy.
[upraviť] Rozdelenie oligosacharidov
- Podľa počtu monosacharidových jednotiek v reťazci ich delíme na disacharidy (2 jednotky), trisacharidy (3 jednotky), atď.
- Podľa výskytu voľnej poloacetálovej skupiny v molekule ich delíme na
[upraviť] Rozdelenie polysacharidov
Polysacharidy môžeme rozdeliť podľa výskytu na
- rastlinné
- živočíšne
[upraviť] Monosacharidy
Monosacharidy sú jednoduché sacharidy, predstavujú základné sacharidové jednotky. Ich spájaním vznikajú zreťazené molekuly oligosacharidov a polysacharidov. Sú to bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenom etanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Je pre ne charakteristická viac či menej sladká chuť.
Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketóny alebo polyhydroxyaldehydy, nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú ketónovú alebo aldehydovú funkčnú skupinu a hydroxylovú funkčnú skupinu.
Aldózy a ketózy s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule majú rovnaké molekulové vzorce, preto sa využívajú pri zapisovaní ich štruktúrne vzorce. Najvýznammejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule sú glukóza a fruktóza.
[upraviť] Oligosacharidy
Oligosacharidy majú reťazcové molekuly zložené z malého počtu monosacharidových jednotiek, väčšinou 2 až 10. Často sa používa samostatný názov pre pre oligosacharidy zložené z dvoch alebo troch monosacharidových jednotiek, ktoré sa nazývajú disacharidy a trisacharidy. Monosacharidové jednotky sa spájajú glykozidovou väzbou.
Medzi najznámejšie oligosacharidy patria:
- disacharidy
- sacharóza – repný cukor (glukóza+fruktóza)
- laktóza – mliečny cukor (galaktóza+glukóza)
- maltóza – melasový alebo sladový cukor (glukóza+glukóza)
- trisacharidy
- rafinóza – súčasť repného cukru (galaktóza+fruktóza+glukóza)
- oligosacharidy
- inulíny – 2–140 fruktózových jednotiek
[upraviť] Polysacharidy
Polysacharidy majú reťazcové molekuly zložené z veľkého monosacharidových jednotiek (molekúl). Stavebnou jednotkou polysacharidov býva často glukóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. V kyslom prostredí alebo pôsobením enzýmov sa štiepia na oligosacharidy alebo až na monosacharidy.
Medzi najznámejšie polysacharidy patria
- polysacharidy rastlinného pôvodu
- polysacharidy živočíšneho pôvodu
- glykogén – základná zásobná látka živočíchov, húb a baktérií
- chitín – základná štruktúrna látka hmyzu, kôrovcov a húb
- kyselina hyalurónová
- heparín – zabraňuje zrážaniu krvi
