Rozpínanie vesmíru
Z Wikipédie
Rozpínanie vesmíru je vlastnosť vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu.
Rozpínanie vesmíru je fyzikálna skutočnosť zmeraná hlavne pomocou červeného posunu. Pozorovaním vesmíru sa zistilo, že čím sú objekty vzdialenejšie, tým väčšou rýchlosťou sa od nás vzďaľujú. Podľa súčasných atronomických vedomostí vesmír vznikol z gravitačnej signularity pred cca. 13,7 milardami rokov (Veľký tresk) a odvtedy sa rozpína. Zatiaľ nie je známe, či sa bude rozpínať večne, alebo jedného dňa sa rozpínanie zastaví a nastane kontrakcia vesmíru končiaca opätovne v singularite. Predbežne sa predpokladá, že hustota hmoty vo vesmíre je taká, že rozpínanie sa nikdy nezastaví. Vo vesmíre však existuje veľé množstvo „neviditeľnej hmoty“ alebo tiež temnej hmoty, takže nie je presne známa jeho hustota. Ak je hustota vesmíru väčšia než kritická, začne sa zmršťovať, ak je väčšia bude večne expandovať a ak je rovná kritickej hustote, bude sa rozširovanie postupne spomaľovať, až sa v limite zastaví, ale nezačne kontrakcia.
Podľa najnovších pozorovaní sa ale ukazuje, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje – toto môže byť spôsobené dominanciou tmavej energie (napríklad Einsteinovej kozmologickej konštanty) nad hmotou. Ak táto teória zodpovedá skutočnosti, vesmír eventuálne skončí „roztrhnutím“ všetkych viazaných sústav až na úroveň elementárnych častíc (Big Rip).
