Publius Terentius Varro Atacinus

Z Wikipédie

Publius Terentius Varro Atacinus (82 – 35 pred Kr.) bol rímsky básnik, prívrženec neóterickej poézie v starovekom Ríme. Cognomen Atacinus dostal podľa rodného mesta Atax (dnes Aude) v Narbonskej Galii (Gallia Narboniensis), aby bol odlíšený od iného Varrona, učenca Marca Terentia Varrona s cognomenom Reatinus.

Z Varronovho diela sa zachovali iba zlomky. Podobne ako v prípade Marca Furia Bibacula, aj u Varrone sa miešajú dva básnické štýly – starší epický a novší neóterický. Viaceré jeho diela možno identifikovať ako epické skladby písané hexametrom. K týmto patrí jeho prvotina, historický epos Bellum Sequanicum (Vojna so Sekvánmi) o Caesarovom ťažení proti Ariovistovi roku 58 pred Kr. aj latinský preklad eposu Argonautika od Apollonia Ródskeho. Podobného razenia boli asi aj nedochované diela Chorographia (Zemepis) a Ephemeris (Denník, titul ale nie je istý).

Už v epických skladbách poskytuje Varro veľký priestor psychologizácii a citu, čím sa približuje k moderne. K tej sa definitívne priklonil skladbou Leucadia nazvanou podľa milovanej ženy. Išlo o prevratnú zmenu v rímskej poézii, ktorú neskorší elegici, obdobne oslavujúci svoje milenky vo veršoch, právom pokladali za počiatočný bod rímskej milostnej poézie. Varro údajne skladal tiež satiry.

[upraviť] Literatúra

• Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.