Parma

Z Wikipédie

Parma bol rímsky štít, súčasť rímskej uniformy v 1-8 storočí po Kr.

[upraviť] História a vzhľad

Tento štít Rimania vymysleli v 1 storočí a používal sa v kavalérií a v auxilách (pomocných zboroch). Jeho tvar bol elipsovitý. V légiách ho používali niektorí práporčíci, niekedy i centurióni. Termínom Parma sa označuje aj menší guľatý štít, používaný niektorými práporčíkmi a gladiátormi. Zatiaľ čo boli štíty légií zvyčajne červené, auxily preferovali modrú. Štít Parma bol výhodný pre jazdectvo a pre práporčíkov, ktoým bol ľahší, no auxily ho mali iba z dôvodu prípadnej vzbury. V prípade vzbury by legionári mali vďaka štítu Scutum a celkovému kvalitnejšiemu vybaveniu väčšiu pravdepodobnosť na úspech. Keď sa však Scutum v 3 stor. vyradil, Parmu používali aj légie. Vo Východorímskom (Byzantskom) impériu sa Parma používala približne až do 8 stor., kedy bola nahradená mandlovými štítmi. V neskororímskom a rannobyzantskom období bol najčastejším motívom na štíte kresťanský znak chi-ro (zo začiatočných gréckych písmen Kristovho mena, Χρίσθος). Práve byzantskí bojovníci s týmto elipsovitým štítom (σκουτάτοι, skutati) tvorili spolu s kavalériou údernú silu byzantskej armády.