Neogénne vulkanity karpatského oblúka
Z Wikipédie
| Geológia Západných Kaprát | |
|---|---|
 |
|
| Morfotektonické členenie | |
| Čelná predhlbeň | |
| Flyšové pásmo | |
| Bradlové pásmo | |
| Pásmo jadrových pohorí | |
| Veporské pásmo | |
| Gemerské pásmo | |
| Pásmo Bükku | |
| Petrografia | |
| Flyš · Molasa · Vápenec · Dolomit · Kremenec | |
| Geologcké jednotky rôzneho rádu |
|
|
Krosenská jednotka · Magurská jednotka · Váhikum/Infratatrikum · Oravikum · Peripieninský linament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Neovulkanity · Zemplinikum |
|
| Paleogeografické termíny | |
| Vindelický val | |
| Pieninský oceán | |
| Apulská platňa | |
| Meliatsko-halstattský oceán | |
Neogénne vulkanity karpatského oblúka (alebo neovulkanity) je súhrnný názov pre vulkanizmus, ktorý prebiehal v treťohorách (neogén - spodný báden) až do štvrtohôr a vystupuje na vnútornej strane karpatského oblúka (v malej miere aj na vonkajšej strane). Vznik sopečnej činnosti je spájaný s procesmi kolízie a subdukcie okraja európskej platformy (oceanického podložia flyšového pásma) pod oblúkom Karpát a ďalším vývojom Panónskej zaoblúkovej panvy [1]. Eruptívna činnosť sa odohrávala v značnom časovom rozpätí. Za najstaršie horniny sa pokladajú východokarpatské andezity a ryolity spodného miocénu z okolia Banátu. Najmladšie produkty majú vek niečo cez 20 000 rokov.
Obsah |
[upraviť] Prvotá fáza
V období spodného miocénu sa v severnom Maďarsku začína prvá fáza vulkanizmu, reprezentovaná kyslými horninami prevažne ryodacitového až ryolitového zloženia. Táto fáza sa v strednom miocéne rozšírila aj na územie Slovenska - na strednom Slovensku vystupujú horniny tohto typu v spodných súvrstviach Poľany, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východnom Slovensku sú to ryodacitové tufy v sedimentoch spodného bádenu v oblasti Zemplína a Miliča.
[upraviť] Stredná fáza
[upraviť] Vulkanity zaoblúkovej extenzie
V spodnom bádene nastupuje nový typ vulkanizmu - alkalicko-vápenaté andezity a dacity. Ich aktivita sa začína v podmorskom prostredí pozdĺž šahansko-lyseckej zóny v oblasti Krupinskej planiny. Neskôr boli v pobrežnej zóne vtedajšieho mora sformované rozsiahle stratovulkány (stratovulkány Poľana, Javorie, Lysec, Čelovce, štiavnický stratovulkán a stratovulkán v Kremnických vrchoch).
Ďalší vývoj poznamenala ešte počas bádenu rozsiahla erózia a vznik vulkanicko-tektonických depresií, ktoré boli vypĺňané bázickejšími horninami. Následné obnovenie činnosti vo vrchnom bádene vytvorilo vrchnú stavbu stratovulkánov v Javorí a Štiavnických vrchoch, ako aj samostatné stratovulkány vo Vtáčniku, Kremnických vrchoch a Poľane. Obnovený vulkanizmus bol viac explozívny, prevládajúcimi horniami sú andezitové a ryolitové pyroklastiká. V sarmate intenzita poklesla, ale v panóne sa znova zintenzívnila.
V Slovenskom rudohorí (v oblasti Tisovca a Rimavskej kotliny sa nachádzajú silne erodované stratovulkanické zvyšky, ktoré sú petrologicky ekvivalentné stredoslovenským stratovulkánom. Na východnom Slovensku sa táto fáza začína vo vrchnom bádene a zasiahla do oblasti Zemplínskych vrchov.
[upraviť] Vulkanity subdukčnej zóny
V subdukčnej zóne východného Slovenska sa vytvorila v spodnom sarmate línia morfologicky jednoduchých stratovulkánov Slanských vrchov (stratovulklány Šebastovka, Zlatá Baňa, Makovica, Strechov, Bogota, Milič a Bradlo), ktorá pokračovala až do severného Rumunska. S touto fázou sú petrograficky ekvivalentné intrúzie andezitov v Pieninách, na Považí a pri Uherskom Brode. Z hornín prevládajú dioritové porfýry a andezity s výrastlicami amfibolov a pyroxénov, niekedy aj s granátmi.
Mladšia fáza tejto vulkanickej činnosti vytvorila pohorie Vihorlat so stratovulkánmi Kyjov, Sokolský potok, Morské oko, Diel a Popriečny (na ukrajinskej strane pod názvom Popričny).
.jpg/150px-Kamenný_vodopád_(Slovakia).jpg)
[upraviť] Finálna fáza
Finálna fáza vulkanizmu predstavuje bázický alkalický vulkanizmus stredoslovenskej a juhoslovenskej oblasti. Zmena typu vulkanizmu bola pravdepodobne spôsobená ukončením kôrového skrátenia vo flyšovom pásme. Z hornín prevládajú bazalty s výrastlicami olivínu, alebo nefelínu. Prvá etapa tejto fázy vyprodukovala telesá bazaltov v oblasti Banskej Štiavnice, lávové prúdy v okolí Ostrej Lúky pri Zvolene a Devičia pri Krupine (s vekom 8 až 6,6 mil. rokov) a lávové prúdy a maary v okolí Pincinej, Jelšovca v severozápadnej časti Lučeneckej kotliny (s vekom 7,2 až 6,4 mil. rokov).
Druhá etapa je cerovská bazaltová formácia tvorená bazaltovými lávovými prúdmi, nekmi dajkami a maarmi s vekom 5,4 až 1,1 mil. rokov v Cerovej vrchovine a mladý troskový kužeľ Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorého vek je odhadovaný na 100 000 rokov a menej.
Vulkanizmus finálnej fázy bol spôsobený izostatickým vyrovnávaním poklesnutej panónskej zaoblúkovej panvy v kombinácii s extenzívnymi pohybmi.
[upraviť] Referencie
- ↑ Pácskay et al., Geochronology of Neogene magmatism in the Carpathian arc and intra-Carpathian area. Geologica Carpathica, december 2006, 57, 6, s. 511 - 530
[upraviť] Ďalšia literatúra
- Biely et al., Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000). Bratislava, 1996
- Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., Historická a stratigrafická geológia. 1984, SPN, Bratislava, 541 s.
