Mirský zámok

Z Wikipédie

Mir Castle Complex*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Mirský zámok
Štát	Bielorusko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iv
Identifikačné č.	[UNESCO 625]
Región†	Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis	2000 (24. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. † Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Mirský zámok sa nachádza v blízkosti mestečka Mir v dnešnom Bielorusku. Leží v Grodenskej oblasti, zhruba 85 km juhozápadne od Minska.

Výstavba zámku v gotickom slohu začala na konci 15. storočia. Túto etapu ukončil vojvoda Ilinič na začiatku 16. storočia.

Zámok bol postavený ako štvorcová stavba s vežami z červených tehál v rohoch. Piata veža je umiestnená nad padacím mostom. Obranný systém pevnosti je vybudovaný veľmi premyslene. Hradby obsahujú dve rady strieľni a veže umožňovali streľbu z diel. Okolo celého zámku boli vybudované zemné valy s bastiónmi vo všetkých rohoch a celý komplex obklopovala vodná priekopa.

Okolo roku 1568 prešiel zámok do rúk grófa Radziwilla, ktorý pokračoval v jeho zveľaďovaní, tentoraz v renesančnom štýle. Pozdĺž východných a severných hradieb vybudoval trojposchodový palác bohato zdobený portálmi, stĺpmi, balkónmi a verandami. Pri severnej časti hradieb vybudována taliansku záhradu, na opačnej strane zas umelé jazierko.

V druhej polovici 18. storočia bol zámok opustený a v napoleonských vojnách utrpel vážne škody. Obnovený a zreštaurovaný bol až koncom 19. storočia.

Do roku 1895 bol zámok vo vlastníctve Radziwillovcov, keď ho Maurice Hohenlohe-Schillingfurst predal grófovi Mikolajovi Swiatopelk-Mirski. Mikolajov syn Michal prestaval zámok podľa plánov architekta Teodora Bursza. Rodina Swiatopelk-Mirski vlastnila zámok až do roku 1939.

Počas 2. svetovej vojny zámok obsadili nemecké okupačné vojská a slúžil aj ako zberný tábor pre miestnu židovskú komunitu pred transportom do likvidačných koncentračných táborov.

Ako unikátna stavba bieloruskej architektúry, ktorá zachytáva stavebný vývoj od gotiky až po barok bol zámok v roku 2000 zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.