Mil Mi-24
Z Wikipédie
| Mil Mi-24 | |
|---|---|
 |
|
| Typ | Viacúčelový vrtuľník |
| Výrobca | Moskovský vrtuľníkový závod M.L. Mila |
| Prvý let | 19. september 1969 |
| Charakter | V službe |
| Hlavný používateľ | ZSSR Štáty SNŠ Krajiny Varšavskej zmluvy |
| Výroba | 1969 - |
| Varianty | Mil Mi-25 Mil Mi-35 |
Mil Mi-24 a ďalšie verzie Mi-25 a Mi-35 (v označení NATO: Hind - laň) je viacúčelový bojový a prepadový vrtuľník používaný na priamu podporu pozemných vojsk (tzv. gunship).
Obsah |
[upraviť] Vznik a vývoj
V priebehu 60. rokov sovietska konštrukčná kancelária M.L. Mila rozpracovala plány viacerých vrtuľníkov pre priamu podporu pozemných vojsk. Typ V-22 nikdy neuzrel svetlo sveta, druhý experimentálny stroj V-24 sa podobal americkému UH-1 Huey. V tomto období však vo velení sovietskej armády nepanoval jednotný názor na to, či rozvíjať rovnakým tempom stratigické (nukleárne) aj konvenčné zbrane. Milovi sa podarilo presvedčiť vtedajšieho zástupcu ministra obrany ZSSR A.A. Grečka aby vytvoril komisiu, ktorá by preskúmala potrebu nových bojových vrtuľníkov. Napriek rozdielnym názorom nakoniec komisia vyhlásila 6. mája 1968 súťaž na výrobu nového dvojmotorového vrtuľníka pre priamu podporu pozemných vojsk.
Prototyp V-24 uskutočnil prvý let 19. septembra 1969. Po dvoch prototypoch prišla 10 kusová predséria označovaná aj ako Hind-B. Konštrukcia Mi-24 používala skúsenosti z existujúcich Mi-8 a Mi-14, skĺbila v sebe robustnosť, nosnosť aj vysokú rýchlosť. V júni 1970 sa začali armádne skúšky týchto strojov. V tomto období zomrel vo veku 61 rokov vedúci konštrukčnej kancelárie M.L. Mil. Prvou výrobnou sériou, ktorá oproti predsériovým kusom prekonala rad úprav sa stala verzia Mi-24A (Hind-A). Táto verzia ešte mala veľkú presklenú kabínu, v ktorej boli sústredení všetci členovia posádky.
Ďalšou sériou sa stala verzia Mi-24F ktorá zaznamenala prvú výraznú zmenu od pôvodnej konštrukcie a to presunutie chvostového rotora z pravej na ľavú stranu. Výcviková verzia označená Mi-24U (Hind-C) mala zdvojené riadenie. Celkovo bolo vyrobených okolo 240 kusov verzie A, F a U.
Na základe skúseností z prevádzky sa začala vyrábať významná aj keď iba prechodná verzia Mi-24D (Hind-D), ktorá zaznamenala ďalšie vylepšenia konštrukcie. Bola prepracovaná predná časť trupu, priestory pilota a operátora zbraňových systémov boli oddelené a mali tandemové usporiadanie, pričom pilot sedí v zadnom a operátor v prednom sedadle. Tretí člen osádky, palubný technik sa mal svoje miesto v spojovacom tuneli medzi kabínou pilota a nákladovým priestorom. pohybovať v oblasti prednej časti trupu a zmeny výzbroje. Mi-24D sa začali schádzať z výrobných pásov v roku 1973. Stroje verzie D pre export boli označované ako Mi-25. Celkovo bolo vyrobených okolo 350 kusov. Stále sa zlepšujúca konštrukcia Mi-24 priniesla ďalšiu verziu onačenú ako Mi-24V (Hind-E). Táto verzia vyrábaná od marca 1976 až do roku 1986 bola výkonnejšia, disponovala vylepšenými zbraňovými systémami. Celkovo bolo vyrobených asi 1000 kusov tejto verzie. Stroje verzie V pre export boli označované ako Mi-35.
Medzi rokmi 1986-1989 bolo vyrobených ešte okolo 620 mierne odlišných Mi-24P (Hind-F) a Mi-24G. Ich hlavnou zmenou a vizuálnou odlišnosťou bola zmena v hlavňovej výzbroji. Tieto verzie nepoužívali bežné otočné strelecké veže ale pevné dopredu strieľajúce 30 mm kanóny. Ako ďalšie varianty boli prieskumné a zameriavacie modely Mi-24R (Hind-G1) a Mi-24K (Hind-G2) a veľa ďalších modernizovaných verzií a príbuzných variant. Objem výroby dosiahol 5200 kusov a Mi-24 slúžia alebo slúžili 45 štátoch. Stroje Mi-24 má vo výzbroji aj vojenské letectvo Slovenskej republiky.
Dnes sa zaoberá modernizáciou stále používaných Mi-24 niekoľko firiem.
[upraviť] Nasadenie
Svetová verejnosť sa o existencii tohto typu dozvedela v roku 1974, kedy boli v odbornej literatúre publikované jeho prvé fotografie. Mi-24 sa zúčastnili intenzívnych bojov o Afghanistane v 80. rokoch. Nasadenie sovietskych vrtuľníkov bolo spočiatku pre povstalcov veľmi nepríjemné. Mi-24 čoskoro získali od svojho nepriateľa prezývku „satanov koráb“. Nadvláda vrtuľníkov mala za následok, že USA dodali mudžahedínom protilietadlový komplet FIM-92 Stinger. Prvý Hind bol stratený v boji s mužahedínmi 30. mája 1979. V Afganistane boli Mi-24 v dôsledku väčších nadmorských výšok ako aj viacerých skúseností z bojov zväčša odľahčované, často aj za cenu zníženého pancierovania. Špecializovali sa najmä na boj proti pozemným cieľom, prepravu pechoty obvykle zaisťovali stroje Mi-8.
Neskôr boli nasadené ruskou stranou počas viacerých vojen v Čečensku. Účastnili sa aj občianskej vojny v Sierra Leone. Počas iránsko-irackej vojny došlo k viacerým leteckým súbojom irackých Mi-25 s iránskymi vrtuľníkmi AH-1J SuperCobra. Irackí piloti si vo všeobecnosti stroje Mi-25 pochvaľovali, najmä pre ich vysokú rýchlosť, dolet, všestrannosť a veľkú nosnosť. Za neuspokojivé považovali najme neefektivitu zbraňových systémov a malú obratnosť.
[upraviť] Takticko-technické údaje
Mi-24 je dvojmotorový vrtuľník celokovovej polškrupinovej konštrukcie. Dva turbohriadeľové motory TV3-117 poháňajú hlavný nosný päťlistový kovový rotor. Vyrovnávací trojlistový rotor je rovnako kovový. Posádku stroja tvoria 2 letci pilot a strelec - operátor a palubný technik. Priestor posádky a ďalšie dôležité časti stroja sú pancierované.
Do nákladného priestoru Mi-24 sa zmestí 1500 kg nákladu alebo 8 sediacich alebo 16 stojacich plne vyzbrojených vojakov. Stroj má zaťahovateľný podvozok pričom predná podvozková noha nie je celá schovaná.
[upraviť] Technické údaje Mi-24
- Priemer nosného rotoru: 17,3 m
- Priemer vyrovnávacieho rotoru: 3,97 m
- Dĺžka s otáčajúcimi sa rotormi: 21,35 m
- Výška: 5,47 m (s otáčajúcim sa vyrovnávacím rotorom)
- Dĺžka trupu: 17,51 m
- Rozpätie krídel: 6,54 m
- Prázdna hmotnosť: 8 500 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 12 000 kg
- Motor: 2x Klimov (Izotov) TV3-117V
- Výkon motoru: 2190 hp (každy motor)
[upraviť] Výkony
- Maximálna rýchlosť: 335 km/h
- Dostup: 4500 m
- Dolet: 450 km
- Nosnosť: 1500 kg nákladu alebo 8 plne vyzbrojených sediacich vojakov alebo 4 ležiaci ranení
[upraviť] Výzbroj
Výzbroj tvorí jeden štvorhlavňový guľomet 12,7 mm s 1470 nábojmi v prednej otočnej streleckej veži. Pod krídlami unesie max. osem protitankových navádzaných rakiet 9M114 (AT-6 „Spiral“). Ďalej nosiče rôznych druhov neriadených rakiet vzduch-zem. Niektoré Mi-24 môžu byť vyzbrojené raketami vzduch-vzduch R-60 (AA-8 „APhid“).
[upraviť] Iné projekty
|
|
|---|
