Mikojan-Gurevič MiG-29
Z Wikipédie
| Mikojan-Gurevič MiG-29 | |
|---|---|
 |
|
| Typ | Stíhacie lietadlo |
| Výrobca | Mikojan-Gurevič |
| Konštruktér | Rostislav Apollosovič Bjeljakov |
| Prvý let | 6. októbra 1976 |
| Zavedený | 1983 |
| Hlavný používateľ | Ruská federácia Krajiny SNŠ |
| Vyrobených | 840 ks |
| Varianty | MiG-29 MiG-29UB (cvičné) MiG-29K (námorné) MiG-29M |
MiG-29 (v kóde NATO - Fulcrum) je nadzvuková stíhačka 4. generácie sovietskej výroby.
Obsah |
[upraviť] Vývoj
MiG-29 bol vyvinutý na zaciatku 70-tych rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením Rostislava Apollosoviča Bjeljakova. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal so spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul i MiG-23 a MiG-27. Mal nahradiť zastarávajúce stroje MiG-21 a byť potenciálnym súperom strojov F-15, F-16, YF-17/F-18. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ - perspektívny frontový stíhač) z roku 1972, vyžadovala potrebu dsahovať rýchlosť najmenej 2 Machy, dobré manévrovacie schopnosti, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a silnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou Suchoj v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej doby sa však ukázalo, že stroj bude finačne nesmierne náročný na to aby mohol byť produkovaný vo veľkých sériach ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdelný. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol Suchoj Su-27) a ľahkej (zodpovedajúci americkému F-16), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu 29. Práce na ňom sa začali v roku 1974, pod vedením šéfkonštruktéra Michala Romanoviča Valdenberga. Zvolená konfigurácia nového MiGu bola na tú dobu typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. Skutočnosť je však taká, že MiG-29 je v detialoch veľmi odlišný od konštrukcie súčastných západných stíhacích strojov. Jeho zrezané dvojité chvostové plochy, doširoka sa zväčšujúca nábehová hrana koreňa krídla a trupu podieľajúca sa na vytváraní výsledného vztlaku a široko rozostúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, pretože dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.
Pri konštrukcii stroja MiG-29 sa nikdy neuvažovalo o inom usporiadaní, ako o dvojomotorovej koncepcii, ktorá zabezpečovala vyhovujúci pomer hmotnosti a ceny k vyššej bezpečnosti a výdrži v bojových podmienkach. Stroj môže pri vysadení jedného z motorov pri štarte naďalej naberať rýchlosť a stúpať. Má výhodný pomer výkonov motorov k hmotnosti. Zníženie hmotnosti draku bolo dosiahnuté širokým použitím kompozitných materiálov a ľahkých zliatin hliníku a lítia. Ich použite spolu s možnosťou zvarovania jednotlivých častí umožnilo veľké úspory hmotnosti. Celková konštrukcia draku je taktiež zameraná na predĺženie životnosti kriticky namáhaných častí a jeho jednoduchšiu výrobu vyžadujúcu nižší počet výrobných cyklov. Lietadlo je optimalizované pre lety s veľkým uhlom nábehu, čo umožňuje pilotovi v plnej miere využiť vytvorený vztlak pri manévrovaní a podstatne zlepšuje obratnosť a znižuje polomer zatáčok. Vztlak je pri MiGu-29 vytváraný celým povrchom stroja, k čomu tvar trupu prispieva až 40%, čím tiež odľahčuje krídla a spôsobuje ich menšie plošné zaťaženie. Koncepcia vyžadujúca vysoký vztlak trupu si vyžiadala široké rozostavenie motorov, čo taktiež zvyšuje odolnosť stroja v boji a takisto zlepšuje možnosti osadenia podvozku dostatočne ďaleko od strdu trupu. Aj keď táto konfigurácia zhoršuje ovládateľnosť pri lete s jendým motorom, stroj prešiel skúšobnými testami a vykazoval schopnosť vyštartovať aj pristáť na jeden motor. Konštruktéri MiGu-29 sa dlhú dobu zaoberali usporiadaním jednotlivých prvkov tak aby mal stroj čo najväčšiu priečnu i pozdĺžnu stabilitu v priebehu letu s vysokým uhlom nábehu. Pozorne sa zvažovalo umiestnenie zvislých chvostových plôch, aby bola vždy aspoň jedna vždy dobre obtekaná vzduchom, bez ohľadu na bočný sklz stroja. Takto od seba vzdialené smerovky sú taktiež lepšie pri letoch vysokou rýchlosťou. Oproti jeho predchodcom je MiG-29 ťažké uviesť a udržať v plochej vývrtke. Jej vybranie, napríklad po strate rýchlosti, je jednoduché, stačí uviesť riadiacu páku do neutrálnej polohy.
6. októbra 1977 absolvoval MiG-29 svoj prvý skúšobný let, pilotval ho skúšobný pilot Alexandr Fedotov. Celkovo bolo vyrobených 13 prototypov. Na prvom prototype prebiehali skúšky celkových výkonov, ovládateľnosti a rozbor možného zaťaženia konštrukcie. Pravdepodobne tento kus bol odhalený americkými špionážnymi družicami. Ďalšie 3 prototypy boli zničené pri nehodách spojených s problémami nových motorov. Prvých 21 predsériových strojov malo nový lomený kryt rádiolokátoru a mierne modifikovaný podvozok. Stroje boli taktiež doplnené aerodynamickým padákom, ktorým sa dopĺňali prehrievané brzdy kolies. Napriek tomu, že mali prvé prototypy problémy s motormi, začala sa sériová výroba MiGov-29B v súlade s plánom.
Sovietske letectvo ho začalo používať roku 1983. Prvé zmienky v západnej tlači sa o ňom objavili už roku 1979. Po prvýkrát bol západnej verejnosti predstavený vo Fínsku roku 1986. Na leteckom dni v Farnborough v Anglicku očaril svojimi výkonmi a letovými vlastnosťami aj odborníkov. MiG-29B sa vyrábal v niekoľkých verziách, vrátane dvojmiestnej. Bol exportovaný do väčšiny krajín Varšavskej zmluvy. Vyrobených bolo celkovo 840 ks. Výrobu zastavil rozpad ZSSR. Dodnes sú stroje MiG-29 naďalej zepšované a obnovované.
[upraviť] Používatelia a nasadenie
MiG-29 vlastnili alebo vlastnia tieto krajiny: Alžírsko, Bangladéš, Bulharsko, Kuba (40 ks), Česko-Slovensko (20 ks), Eritrea, Východné Nemecko a neskôr i NSR (24 ks), Maďarsko, India (70 ks), Irán (14 ks), Irak (48 ks, 10 z nich stratil v boji), Malajzia, Mjanmarsko, Severná Kórea, Peru, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko(24ks), Sýria (80 ks) a Jemen. Taktiež bývalé sovietske republiky Bielorusko, Kazachstan, Moldavsko, Turkmenistan, Ukrajina a Uzbekistan. Cena pre krajiny Varšavksej zmluvy sa pohybovala okolo 4 miliónov dolárov. Stroje určené pre západné krajiny o niekoľko rokov neskôr stáli už 25 miliónov dolárov.
Nemecké MiGy-29 boli v roku 1990 modernizované a neskôr všetky predané do Poľska, predtým však poslúžili na nácvik boja proti irackým leteckým silám pred operáciou Púštna búrka.
Moldavské stroje boli taktiež predané do zahraničia. Česko vymenilo svojich zostávajúcich 10 MiGov 29 Poľsku za 11 vrtuľníkov W-3 Sokol.
O ich nákupe uvažovalo Švajčiarsko, Fínsko a Čína. USA, Veľká Británia, Francúzsko, Izrael a Južná Kórea požiadali o predaj MiGov 29 na skúšky.
[upraviť] MiG-29 na Slovensku
Stíhačky MiG-29 tvoria základ Vzdušných síl Slovenskej republiky. V súčasnosti vlastní slovenská armáda 21 lietadiel tohto typu. Modernizácia strojov, ktorá bola vykonaná v spolupráci s výrobcom lietadiel ako aj viacerými západnými spoločnosťami bola vykonaná medzi rokmi 2005 a 2006 v leteckých opravovaniach Trenčín. Stroje boli vybavené modernými komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Mimo iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Odhaduje sa, že po modernizácii ich budú slovenské ozbrojené sily využívať až do roku 2029 až 2040[1]. 12 modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), ktoré navyše prešli aj zmenou kamufláže, boli formálne odovzdané armáde 29. februára 2008 na letisku Sliač[2].
Slovenské MiG-29 po rozdelení:
- MiG-29A: 7501, 8003, 8605, 9308, 5113, 5515, 5817 (nemodernizované) a 3709, 3911 (modernizované na MiG-29AS)
- MiG-29UB: 4401 (nemodernizovaná)
Slovenské MiG-29 z Ruska 1. deblokácia:
- MiG-29A: 0820, 2022 (nemodernizované) a 0619, 0921, 2123 (modernizované na MiG-29AS)
- MiG-29UB: 1303 (modernizovaná na MiG-29UBS)
Slovenské MiG-29 z Ruska 2. deblokácia:
- MiG-29A: 6829, 6930 (nemodernizované) a 6124, 6425, 6526, 6627, 6728 (modernizované na MiG-29AS)
- MiG-29UB: 5304 (modernizovaná na MiG-29UBS)
Zničené MiGy-29:
- 2022 požiar motora
- 6829 a 6930 zrážka; maj. Ing. Marián Katuška† (6829)
[upraviť] Konštrukcia
MiG-29 je samonosný, dvojmotorový hornoplošník. Trup tvorí celokovová škrupina. Časť povrchu je tvorená s kompozitných materiálov. Použité je moderné riešenie prechodu medzi krídlom a trupom, uhol šípovitosti ktorého má pri trupe 77° inak 36°, čo má kladný dopad na ovládateľnosť stroja. Systém vztlakových klapiek a slotov tieto vlastnosti ešte viac umocňuje. Medzi dvojitými zvislými chvostovými plochami sa nachádza aerodynamický brzdný štít a padák, ktorým sa skracuje dojazd lietadla pri pristávanií. Stroj je vybavený trojpodperovým zaťahovacím podvozkom. Jeho kolesá s veľkým priemerom mu tak umožňujú štart i z nespevnených poľných letísk. Predná podvozková noha je dvojkolesová a zaťahuje sa smerom dozadu, zadné sa sklápajú dopredu, pričom sa otáčajú o 90°. Ich šachty sú umiestnené na okraji motorových gondol. Vnútorné nádrže stroju umožňujú niesť 3200 kg paliva, čo pri jeho veľkej spotrebe dvoma motormi R-33D postačujúce iba na kratšie vzdialenosti. Stroj však môže niesť prídavné nádrže. Pri štarte a pristávaní používa ako ochranu pred nasatím cudzích predmetov do motora nasávacie otvory nachádzajúce sa v hornej časti rozhrania krídel a trupu. Vzduch sa cez ne nasáva, ak je zaťažená predná podvozková noha. Riadenie zabezpečuje hydraulický posilovač, stroj nemá plne automatického pilota podobne ako napr. Su-27. Pred pilotom sa nachádza multifunkčný priehľadový head-up display. Lietadlo je vybavené doplerovkým radarom typu N-019, ktorý však nesplnil očakávania ruského letectva a bol modernizovaný a nahradzovaný typom N-019M a neskôr typom N-010 Žuk M, so schopnosťou sledovať viacero cieľov a účinne na ne viesť paľbu bojovými prostriedkami lietadla. Nedostatky radaru čiastočne kompenzuje infračervený navádzací radar IRST S-31E2 KOLS, ktorého čidlá sú umiestnené v priehľadnom výstupku pred kabínou. Toto zariadenie dokáže navádzať riadené strely bez toho aby bolo potrebné zapnúť radar. Čím sa podstatne zvyšuje utajenie činnosti v oblasti použitia nepriateľskej protivzdušnej obrany. Ako pasívna ochrana slúžia vrhače dipólových odrážačov a pyrotechnických klamných cieľov v chvostovej časti lietadla. Vybavený je vystreľovacím sedadlom K-36DM.
[upraviť] Výzbroj
Stroj je vyzbrojený vstavaným 30 mm kanónom GŠ-30L. Ide o najľahšiu zbraň vo svojej kategórii na svete, ktorá bez munície váži iba 46 kg. Zásoba streliva je 150 nábojov. Stroj môže niesť na troch závesníkoch pod každým krídlom najrôznejšie varianty riadených striel vzduch-vzduch napríklad: R-27, R-73, R-60MK, ako aj množstvo laserom navádzaných striel vzduch-zem, či konvenčných bômb. Celkovo do hmotnosti 3 500 kg. Verzie dodávané krajinám Varšavskej zmluvy boli prispôsobené niesť aj nukleárne zbrane.
[upraviť] Verzie
- MiG-29 „Fulcrum A“ (Výrobok 9.12)
- MiG-29 „Fulcrum A“ (Výrobok 9.12A)
- MiG-29UB „Fulcrum B“ (Výrobok 9.51) - dvojmiestna verzia, nemá rádiolokátor, zvyšok vybavenia je ponechaný. Z miesta inštruktora (sedadlo vzadu) je možné simulovať činnosť zbraňového systému, rádiolokátora alebo poruchy stroja.
- MiG-29S „Fulcrum C“ (Výrobok 9.13)
- MiG-29S „Fulcrum C“ (Výrobok 9.13S)
- MiG-29SM „Fulcrum C“ (Výrobok 9.13M) - prototyp zalietaný v roku 1986. Používa elektro-optické ovládanie, ktoré je však zálohované mechanickým. Má nový kryt kabíny, stabilizátory, mierne upravené krídlo a jeho ťažisko je posunuté viac dozadu, napriek tomu, že je ťažší, má lepšie manévrovacie schopnosti a celkovo vyššie výkony.
- MiG-29M/ME (MiG-33) „Fulcrum E“ (Výrobok 9.15)
- MiG-29UBM (Výrobok 9.61)
- MiG-29SMT (Výrobok 9.17)
- MiG-29K „Fulcrum D“ (Výrobok 9.31) - stroj na pôsobenie z lietadlových lodí. Má spevnený podvozok a sklopné konce krídla. Systém zatvoriteľných vstupov do motorov je odstránený, má zlepšenú hasiacu sústavu, upravené rádiotechnické vybavenie, iný navigačný systém a polohové svetlá. Medzi motormi je umiestnený pristávací hák. Vzlet z ruských lietadlových lodí neprebieha pomocou katapultu, stroj je najskôr držaný mechanizmom do dosiahnutia plného výkonu na mieste, pričom mu pri vzlete dopomáha zvyšujúca sa paluba (akýsi skokanský mostík).
- MiG-29K „Fulcrum D“ (Výrobok 9.41)
- MiG-29UBT (Výrobok 9.51T)
- MiG-29M2 (MiG-35)
- MiG-29M/M-OVT "Fulcrum F"
[upraviť] Technické údaje (MiG-29B "Fulcrum A")
.png/400px-MiG-29_FULCRUM_(MIKOYAN-GUREVICH).png)
- Dĺžka: 17,32 m
- Rozpätie: 11,36 m
- Výška: 4,73 m
- Nosná plocha: 38,1 m2
- Prázdna hmotnosť: 10 900 kg (11 600 kg pri MiG-29SMT)
- Normálna hmotnosť: 15 360 kg (16 100 kg pri MiG-29SMT)
- Maximálna vzletová hmotnosť: 16 710/18 480 kg (21 000 kg pri MiG-29SMT)
- Motor: 2× RD-33K s prídavným spaľovaním, maximálny ťah: 50kN, ťah na forsáž: 86,4 kN
[upraviť] Výkony
- Maximálna rýchlosť: 2 440 km/h (Mach 2,3) vo výške ; pri zemi 1 300 km/h
- Pristávacia rýchlosť: 250 až 260 km/h
- Dolet: 700 km (let pri zemi), 1 430 km (cestovná rýchlosť a úsporná výška)
- Maximálny dolet s prídavnou nádržou („ponorka“): 2 100km
- Dostup: 18 500 m (18 000 m pri MiG-29SMT)
- Stúpavosť: 330 m/s
- Plošné zaťaženie: 442 kg/m2
- Pomer výkon/hmotnosť: 1,05 kW/kg
- Dĺžka vzletovej dráhy pre nezaťažený stroj: 600 m
- Dĺžka pristávacej dráhy s brzdiacim padákom: 750 m
- Dĺžka pristávacej dráhy bez brzdiaceho padáku: 1 470 m
[upraviť] Referencie
- ↑ http://www.mosr.sk - Základné informácie o modernizácii leteckej techniky OS SR
- ↑ http://www.mosr.sk
[upraviť] Použitá literatúra
- časopis PKR, č. 4 a 5, ročník I (1991)
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikojan-Gurevič MiG-29
|
|
|
|---|---|
| bojové | MiG-1• MiG-3• MiG-5• MiG-7• MiG-9• MiG-15• MiG-17• MiG-19• MiG-21• MiG-23• MiG-25• MiG-27• MiG-29• MiG-31• MiG-33• MiG-35 |
| útočné | MiG-27 |
| prieskumné | MiG-25 |
| experimentálne | MiG-8• I-250• I-270• AT• MiG-110• Project 1.44• Project LFI• MiG-105 |
