Martin Kukučín
Z Wikipédie
| Martin Kukučín | |
|---|---|
| slovenský prozaik, dramatik a publicista
|
|
| Narodenie | 17. máj 1860 Jasenová |
| Úmrtie | 21. máj 1928 Pakrac, Chorvátsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová – † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Narodil sa v sedliackej rodine ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na slovenskom gymnáziu v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici, gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni. Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe.
Po skončení školy a absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896-1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky, kde sa usadia v Punta Arenas v Čile, mieste, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. V rokoch 1922-1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1924-1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Juhoslávii, kde nakoniec aj v neďalekej nemocnici zomiera. Pochovaný je dočasne v Záhrebe, v roku 1928 sú jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.
[upraviť] Tvorba
Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a exitencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínove dielo je charakteristická viera v človeka - i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.
[upraviť] Dielo (neúplné)
[upraviť] Próza
- 1883 - Na hradskej ceste, poviedka
- 1885 - Rysavá jalovica
- 1886 - Neprebudený
- 1890 - Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
- 1891 - Na podkonickom bále
- 1892 - Koniec a začiatok
- 1892 - Dve cesty
- 1893 - Dies irae
- 1899 - Hody, poviedka
- 1911 / 1912 - Dom v stráni, román z prostredia Brača
- 1922 - Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
- 1922 - Mladé letá, spomienky na štúdium
- 1926 - Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Chile
- 1929 - Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
- 1929 - Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
- 1930 - Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
- Čas tratí - čas platí, poviedka
- Máje, poviedka
- Pán majster Obšíval, poviedka
- Na jarmok, poviedka
- Na Ondreja, poviedka
- Hajtman, poviedka
- Obecné trampoty, poviedka
- Z teplého hniezda
- Veľkou lyžicou
- Panský hájnik
- O Michale
- Na svitaní
- Ako sa kopú poklady
- Pozor na čižmy
- Sviatočné dumy
- Tri roje cez deň
- Svadba
- Parník
- Štedrý deň
[upraviť] Dráma
- 1907 - Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
- 1922 - Bacuchovie dvor
- 1924 - Obeta
