Malopoľské vojvodstvo

Z Wikipédie

Malopoľské vojvodstvo
(Erb vojvodstva)		(Vlajka vojvodstva)
Sídlo vlády		Krakov
Vojvoda		Maciej Klima
Rozloha		15 108 km²
Počet obyvateľov		3 266 200 obyv. (2006)
Hustota		216,2 obyv./km²
EČV		K
pozri: Podrobné administratívne členenie
powiaty	mestský powiat:	3
	vidiecky powiat:	19
Gminy:	mestské gminy:	16
	mestsko-vidiecke gminy:	39
	vidiecke gminy:	127
Webstránka Malopoľské vojvodstvo

Malopoľské vojvodstvo (po poľsky: Województwo małopolskie) je jedným zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa v južnom Poľsku a hraničí so Sliezskym, Svätokrížskym a Podkarpatským vojvodstvom a Slovenskom. Vojvodstvá, v hraniciach ako ich poznáme dnes, boli vytvorené 1. januára 1999.

Obsah 1 Charakteristika 2 Powiaty Malopoľského vojvodstva 2.1 Rozdelenie okresov na gminy 2.2 Geografia 2.3 Zdroje minerálnych surovín 2.4 Ekonomika 2.5 Najväčšie mestá 2.6 Doprava 2.7 Ochrana prírody 2.8 Kultúra 2.9 Školstvo a vzdelávanie 2.10 Turistika a odpočinok 2.11 Najrozšírenejšie priezviská vo vojvodstve 2.12 Externé odkazy 2.12.1 poľský Spiš

[upraviť] Charakteristika

Územie vojvodstva je z väčšej časti totožné s historickým Malopoľskom. Na prelome tisícročí tvorilo spolu s Veľkopoľskom a Sliezskom prvý Poľský štát. Centrom vojvodstva je Krakov, ktorý bol v minulosti hlavným mestom celého Poľska. Vo Wadowiciach sa narodil nedávno zosnulý pápež Ján Pavol II. (zomrel 2. apríla 2005 vo Vatikáne).

[upraviť] Powiaty Malopoľského vojvodstva

Malopoľské vojvodstvo sa delí na 19 vidieckych okresov a 3 mestské okresy:

1. Krakov
2. Nový Sącz
3. Tarnov

Bochnia Brzesko Chrzanów Dąbrowa Gorlice Krakov Limanowa Miechów Myślenice Nový Sącz

Nový Targ Olkusz Osvienčim Proszowice Sucha Tarnov Tatry Wadowice Vielička

[upraviť] Rozdelenie okresov na gminy

• 4. Powiat bocheński (Bochnia):

Bochnia - miasto, Bochnia - gmina, Drwinia, Lipnica Murowana, Łapanów, Nowy Wiśnicz, Rzezawa, Trzciana, Żegocina

• 5. Powiat brzeski (Brzesko):

Borzęcin, Brzesko, Czchów, Dębno, Gnojnik, Iwkowa, Szczurowa

• 6. Powiat chrzanowski (Chrzanów):

Alwernia, Babice, Chrzanów, Libiąż, Trzebinia

• 7. Powiat dąbrowski (Dąbrowa):

Bolesław, Dąbrowa Tarnowska, Gręboszów, Mędrzechów, Olesno, Radgoszcz, Szczucin

• 8. Powiat gorlicki (Gorlice):

Biecz, Bobowa, Gorlice - miasto, Gorlice - gmina, Lipinki Łużna, Moszczenica, Ropa, Sękowa, Uście Gorlickie

• 9. Powiat krakowski (Krakov):

Czernichów, Igołomia-Wawrzeńczyce, Iwanowice, Jerzmanowice-Przeginia, Kocmyrzów-Luborzyca, Kraków, Krzeszowice, Liszki, Michałowice, Mogilany, Skała, Skawina, Słomniki, Sułoszowa, Świątniki Górne, Wielka Wieś, Zabierzów, Zielonki

• 10. Powiat limanowski (Limanowa):

Dobra, Jodłownik, Kamienica, Laskowa, Limanowa - miasto, Limanowa - gmina, Łukowica, Mszana Dolna - miasto, Mszana Dolna - gmina, Niedźwiedź, Słopnice, Tymbark

• 11. Powiat miechowski (Miechów):

Charsznica, Gołcza, Kozłów, Książ Wielki, Miechów, Racławice

• 12. Powiat myślenicki (Myślenice):

Dobczyce, Lubień, Myślenice, Pcim, Raciechowice, Siepraw, Sułkowice, Tokarnia, Wiśniowa

• 13. Powiat nowosądecki (Nový Sącz):

Chełmiec, Gródek n. Dunajcem, Grybów - miasta, Grybów - gmina, Kamionka Wielka, Korzenna, Krynica, Łabowa, Łącko, Łososina Dolna, Muszyna, Nawojowa, Nowy Sącz - mestská gmina na úrovni powiatu, Piwniczna, Podegrodzie, Rytro, Stary Sącz

• 14. Powiat nowotarski (Nový Targ):

Czarny Dynajec,Czorsztyn, Jabłonka, Krościenko n. Dunajcem, Lipnica Wielka, Łapsze Niżne, Nowy Targ - miasto, Nowy Targ - gmina, Ochotnica Dolna, Raba Wyżna, Rabka, Spytkowice, Szczawnica, Szflary

• 15. Powiat olkuski (Olkusz):

Bolesławm Bukowno, Klucze, Olkusz, Sławków, Trzyciąż, Wolbrom

• 16. Powiat oświęcimski (Osvienčim):

Brzeszcze, Chełmek, Kęty, Osiek, Oświęcim - mesto, Oświęcim- gmina, Polanka Wielka, Przecieszów, Zator

• 17. Powiat proszowicki (Proszowice):

Koniusza, Koszyce, Nowe Brzesko, Pałecznica, Proszowice, Radziemice

• 18. Powiat suski (Sucha):

Budzów, Bystra-Sidzina, Jordanów - mestská gmina, Jordanów - vidiecka gmina, Maków Podhalański, Stryszawa, Sucha Beskidzka, Zawoja, Zembrzyce

• 19. Powiat tarnowski (Tarnov):

Ciężkowice, Gromnik, Lisia Góra, Pleśna, Radłów, Ryglice, Rzepiennik, Strzyżewski, Skrzyszów, Tarnów - mesto, Tarnów - gmina, Tuchów, Wierzchosławice, Wietrzychowice, Wojnicz, Zakliczyn, Żabno

• 20. Powiat tatrzański (Tatry):

Biały Dunajec, Bukowina Tatrzańska, Kościelisko, Poronin, Zakopane

• 21. Powiat wadowicki (Wadowice):

Andrychów, Brzeźnica, Kalwaria Zebrzydowska, Lanckorona, Mucharz, Spytkowice, Stryszów, Tomice, Wadowice, Wieprz

• 22. Powiat wielicki (Vielička):

Biskupice, Gdów, Kłaj, Niepołomice, Wieliczka

[upraviť] Geografia

Malopoľsko pokrývajú nasledujúce pohoria:

• Karpaty
  • Tatry
  • Pieniny
  • Beskydy
• Krakovská brána
• Krakovsko-Čenstochovská vysočina

Takmer celé Malopoľsko leží v povodí Visly a patrí k úmoriu Baltského mora.

[upraviť] Zdroje minerálnych surovín

• kamenná soľ - Bochnia, Vielička

Vo Vieličke (blízko Krakova) sa v súčasnosti soľ neťaží. Je tam múzeum, kde si turisti môžu pozrieť ako spôsob ťažby, tak aj výtvory umelcov a sochárov v bani, ktorí tam zanechali množstvo sôch, dómov a dokonca aj kaplnku Sv. Kingy (Kunegunda, dcéra uhorského kráľa Bela IV., poľská kráľovná, manželka kráľa Boleslava Hanblivého, patrónka Poľska a Litvy). Od roku 1978 je Vielička zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

[upraviť] Ekonomika

V Malopoľskom vojvodstve je rozvinutý najmä hutnícky, potravinársky, tabakový, chemický a petrolejársky priemysel.

Najväčšie podniky:

• Huta tadesza Sendzimira v Novej Hute
• Oceliarne v Bochni (valcovňa)
• Chemické závody v Osvienčime
• Dusíkové z v Tarnove
• Fablok (Pierwsza Fabryka Lokomotyw) v Chrzanove
• Priemyselné závody textilné a strojárske v Andrychove

zahraničné investície presiahli do konca roku 2007 1.5 mld. dolárov.

[upraviť] Najväčšie mestá

1. Krakov - 757400
2. Tarnov - 117600
3. Nový Sącz - 84700
4. Osvienčim - 41400
5. Chrzanów - 40200
6. Olkusz - 37700
7. Nový Targ - 33600
8. Bochnia - 29800
9. Gorlice - 28700
10. Zakopané - 27600
11. Skawina - 24300
12. Andrychów - 21900
13. Dąbrowa Tarnowska - 11750

[upraviť] Doprava

Krakov leží na križovatke významných ciest, spájajúcich Drážďany (Nemecko) s Kyjevom (Ukrajina) a Gdansk s Budapešťou. V Krakove je druhé najväčšie poľské letisko - Letisko Jána Pavla II.

[upraviť] Ochrana prírody

Na území Malopoľského vojvodstva sa nachádza:

• 6 národných parkov
  • Babohorský národný park
  • Gorczańský národný park
  • Magurský národný park
  • Ojcowski národný park
  • Pieninský národný park
  • Tatranský národný park

• 11 chránených území s rozlohou 1692,9633 km² čo je 11,2% rozlohy vojvodstva:

1. Bielańsko-Tyniecki Park Krajobrazowy
2. Rudniański Park Krajobrazowy
3. Dłubniański Park Krajobrazowy
4. Tenczyński Park Krajobrazowy
5. Park Krajobrazowy Dolinki Krakowskie
6. Park Krajobrazowy Orlich Gniazd
7. Ciężkowicko-Rożnowski Park Krajobrazowy
8. Park Krajobrazowy Pasma Brzanki
9. Wiśnicko-Lipnicki Park Krajobrazowy
10. Popradzki Park Krajobrazowy
11. Park Krajobrazowy Beskidu Małego

• 70 prírodných rezervácií
• 1809 prírodných výtvorov

[upraviť] Kultúra

V regióne aj centre vojvodstva sa odohráva množstvo kultúrnych podujatí, mimo iných to sú Týždeň beskydskej kultúry, Babohorská jeseň, Festival židovskej kultúry, Rusínska (Łemkowska) vatra.

[upraviť] Školstvo a vzdelávanie

Vysoké školstvo je koncentrované najmä v Krakove.

Najvýznamnejšie z nich sú:

• Jagelovská univerzita [1]
• Akademia Górniczo-Hutnicza v Krakove im. Stanisława Staszica [2]
• Politechnika Krakowska im. Tadeusza Kościuszki [3]
• Akademia Rolnicza v Krakove im. Hugona Kołłątaja [4]
• Akademia Pedagogiczna v Krakove im. Komisji Edukacji Narodowej [5]
• Akademia Ekonomiczna v Krakove [6]
• Akademia Wychowania Fizycznego w Krakove im. Bronisłąwa Czecha [7]
• Akademia Sztuk Pięknych v Krakove im. Jana Matejki [8]
• Akademia Muzyczna v Krakove [9]
• Państwowa Wyższa Szkoła Teatralna v Krakove im. Ludwika Solskiego [10]
• Papieska Akademia Teologiczna v Krakove [11]
• Krakowska Szkoła Wyższa im. Andrzeja Frycza Modrzewskiego [12]
• Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa v Tarnove
• Wyższa Skoła Biznesu v Novom Sączi

[upraviť] Turistika a odpočinok

Krakov a Malopoľsko patria k najnavštevovanejším oblastiam Poľska. Malopoľsko navštevujú ako domáci turisti, tak aj zahraniční. O vysokej hodnote tohto regiónu svedčí aj to, že na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO bolo zapísaných až 5 pamiatok:

• Staré Mesto v Krakove
• Soľná baňa vo Vieličke
• koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Osvienčime a Brzezince
• kláštor a kaplnka v Kalwarii Zebrzydowskej
• drevené kostolíky

Často navštevovanými sú tiež:

• Bochnia - soľná baňa, liečebňa a sanatórium,O kopalni
• Lanckorona

Oblúbenymi miestami pešej turistiky sú i Beskydy a Tatry. Turistickým centrom a najväčším mestom v horských oblastiach je Zakopané. V celom Poľsku je známa jeho hlavná ulica - Krupówki, podobne ako krakovský Rynek Główny (Hlavné námestie).

V Pieninách, na juhu Malopoľského vojvodstva, je Czorsztynske jazero, priehrada v údolí rieky Dunajec. Nad ňou sa týčia hrady Nedeca (Niedzica) a Czorsztyn (zrúcanina). Priehrad je strediskom vodných športov.

[upraviť] Najrozšírenejšie priezviská vo vojvodstve

1. Nowak : 23,671
2. Wójcik : 13,347
3. Zając : 10,206

[upraviť] Externé odkazy

• Krzeczow okolo Bochne
• Kacwin
• Spolok Slovákov v Poľsku
• Oficiálna stránka vojvodstva
• Brána Malopoľska - oficiálny portál vojvodstva
• Malopoľský turistický informátor
• Turistický informátor 2003
• Malopoľské vojvodstvo - Štatistický úrad v Krakove

[upraviť] poľský Spiš

Spišské obce, ktoré sú súčasťou Poľska, patria do nasledujúcich gmin:

• Gmina Nižné Lapše (výlučne spišská)
• Gmina Bukovina Tatrzańska
• Gmina Nowy Targ

v • d • e Poľské vojvodstvá
Dolnosliezske • Kujavsko-pomoranské • Lodžské • Lubelské • Lubuské • Malopoľské • Mazovské • Opolské • Podkarpatské • Podleské • Pomoranské • Sliezske • Svätokrížske • Varmsko-mazurské • Veľkopoľské • Západopomoranské