Májové povstanie pražského ľudu
Z Wikipédie
Májové povstanie pražského ľudu bolo ozbrojené povstanie českých antifašistov, ktoré sa začalo 5. mája 1945 v Prahe. V tomto období sa prakticky skončila bitka o Berlín a pád Tretej ríše bol zrejmý. V oblasti Čiech a Moravy sa však ešte stále nachádzalo početné nemecké vojsko, ktoré sa pokúšalo tiesnené Červenou armádou ustúpiť, alebo sa prestrieľať na západ a vzdať sa anglo-americkým jednotkám, ktoré dosiahli rieku Labe.
5. mája povstalecké sily usúdili, že Červená armáda, je už na dosah a začali povstanie. Ich slabo vybavené a nevycvičené oddiely však prebrali kontrolu nad značnou časťou Prahy a rýchlo tam vybudovali barikády. Povstalcom spočiatku pomáhali aj jednotky generála Vlasova, ktoré sa v okolí Prahy nachádzali aj s obrnenou technikou. No čoskoro po tom, čo bolo povstalcom jasné, že tak činia z čisto alibistických príčin, bola ich pomoc odmietnutá. Prispeli k tomu aj obavy z následných reakcii Červenej armády. Vlasovove jednotky sa potom pripojili k ustupujúcim nemeckým vojskám.
Nemcov povstanie zaskočilo ale vzhľadom na to, že Prahu potrebovali ako komunikačný uzol rozľahlého okolia, boli ju nútení čo najskôr znovu získať spät. Na prahu začali tlačiť zadné voje jednotiek ustupujúcich pred Červenou armádou. K ťažkým bojom došlo pred budovou Československého rozhlasu na Vinohradoch, odkiaľ povstalci volali na pomoc spojencov aj sovietske vojská ako aj na dnešnom moste Barikádnikov. Západní spojenci boli Prahe bližšie ako sovietske vojská, niektoré prieskumné oddiely sa dokonca pohybovali iba niekoľko desiatok kilometrov od mesta. Praha ale ležala na sovietskej strane demarkačnej línie a tí odmietli zásah spojencov. Stalin chcel Prahu z prestížnych dôvodov. Eisenhower nedovolil Pattonovi zaútočiť. Sovietske vojská zatiaľ uskutočnili Pražskú operáciu a prebili sa do Prahy. 8. mája však bolo medzi nemeckými vojskami a povstalcami dohodnuté prímerie, v ktorom sa Nemci zaviazali vyprataním mesta, pokiaľ im povstalci umožnia voľný prechod na západ. 9. mája k mestu dorazili vojaci 1. Ukrajinského frontu pod vedením Ivana Koneva a boje sa znovu rozhoreli. Tankové jednotky rýchlo prenikli do mesta a veľkú časť z neho čoskoro oslobodili. Boli to prakticky posledné väčšie boje druhej svetovej vojny na európskom bojisku.
