Lišajník

Z Wikipédie

Tento článok nie je úplný. Pomôžte Wikipédii vylepšiť ho. Jeho obsah má byť prekladom
cs:Lišejník.

Xanthoria parietina

Lišajníky tvoria niekedy aj pomerne rozsiahle porasty, ako na tejto fotografii (kôrovitej stielky)

Zemepisník mapový (Rhizocarpon geographicum), kôrovitá stielka

Lišajník (latinsky Lichen) alebo lichenizovaná huba^[1], je symbiotické spoločenstvo huby (mykobionta) a riasy či sinice (teda fotobionta či fykobionta). Vedecký obor študujúci lišajníky sa nazýva lichenológia.

Fotobiontom je riasa alebo sinica, mykobiont je vreckatá alebo vzácne aj bazídiová huba. Vzájomné vzťahy medzi fotobiontom a mykobiontom nie sú ešte presne známe, môžu prechádzať od obojstranne výhodného zväzku až k negatívnemu (parazitizmu).^[2] Špecifický vzťah v lišajníku sa označuje ako lichenizmus.

Je známych približne 13 500 – 17 000 druhov lišajníkov a každoročne sú popisované ďalšie. Lišajníky majú svoje latinské a slovenské taxonomické názvy, pričom meno lišajníka je zároveň menom huby. Príkladom môže byť terčovka bublinatá (Hypogymnia physodes). Slovenské názvy však boli väčšinou vytvorené v 19. storočí a sú zastaralé, nezodpovedajú dnešnému zaradeniu lišajníkov v systéme húb. Riasy a sinice majú svoje osobitné mená.^[1] Z celkového počtu druhov húb tvoria lichenizované huby asi 21 %.^[1]

Lišajník prijíma jedovatú síru v nezriedenej forme a je jedným z prvých organizmov, ktorý v dôsledku znečistenia umiera. To, že sa vyskytuje iba na neznečistených miestach, vedie k jeho využitiu ako bioindikátor.^{[chýba citácia]}

[upraviť] Etymológia slova

Lišajník je latinsky, francúzsky aj anglicky lichen, nemecky však atypicky Flechte. Základom pre románske a ďalšie názvy je pravdepodobne grécke leichen, ktoré pochádza zo slovesa leichein, lízať. Pôvodne sa anglické lichen používalo pre machorasty, prvé použitie v dnešnom zmysle slova bolo zaznamenané v roku 1715.^[3]

[upraviť] Referencie

↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 Jiří Liška (listopad 2000). "Vázaný a nevázaný život lišejníků" 79 (130) (11): 623–629.
↑ Jiřina Slavíková (1986). Ekologie rostlin. Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 366.
↑ Online Etymology Dictionary (2001). termín lichen. Douglas Harper.