Ladislav Hecht
Z Wikipédie
Ladislav Hecht (* 31. august 1909, Žilina - † 27. máj 2004, New York) bol slovenský tenista židovského pôvodu. V medzivojnovom období patril medzi najúspešnejších európskych tenistov, v roku 1941 sa dostal do svetovej desiatky najlepších tenistov.
[upraviť] Kariéra
S tenisom začal ako jedenásťročný, učil sa najmä z kníh. Denne trénoval o stenu.
V rokoch 1931-1938 reprezentoval Česko-Slovensko v Davisovom pohári. Pri svojej premiére v Davisovom pohári síce prehral, no hneď druhý zápas zvíťazil a pomohol Česko-Slovensku poraziť Španielsko v pomere 3-2 a postúpiť do druhého kola. V druhom kole zaznamenal jednu výhru a jednu prehru a Česko-Slovensko porazilo Grécko v pomere 4-1 a postúpilo do štvrťfinále. Proti Taliansku zaznamenal iba jednu výhru, druhý zápas sa nekonal. Česko-Slovensko postúpilo do semifinále, kde porazilo Dánsko jednoznačne v pomere 5-0, o čo sa zaslúžil aj Ladislav Hecht, keď porazil oboch svojich súperov. Vo finále síce Česko-Slovensko prehralo s Veľkou Britániou, Hecht však zaznamenal víťazstvo nad Bunnym Austinom, ktorý vo svojej dobe patril medzi najlepších hráčov na svete.
V ďalších ročníkov Davisovho pohára sa mu striedavo darilo a nedarilo. Celkovo reprezentoval Česko Slovensko 37-krát, z toho 29-krát v dvojhre (14 výhier, 15 prehier) a 8-krát v štvorhre (4 výhry, 4 prehry).
V roku 1931 sa stal národnou tenisovou jednotkou, v Európe bol v roku 1934 ôsmy, v roku 1938 deviaty. Zvíťazil na prvej makabiáde v Tel Avive v roku 1932. V roku 1937 sa spolu s Roderichom Menzelom dostal do semifinále štvorhry na Wimbledone. V roku 1938 sa pred okupáciou Česko-Slovenska odsťahoval do USA, kde počas druhej svetovej vojny pracoval v muničnej fabrike.
V roku 2005 bol in memoriam zapísaný do siene slávy židovského športu a v roku 2007 bol zapísaný do novootvorenej Siene slávy slovenského tenisu.